Dračie Bojovníčky

14: Kone a vlci

Prekvapuje ma, že Asianne sa ani nepohne. Stojí s kamenným výrazom tváre a pozoruje prichádzajúcich elfov. Vietor jej fúka do tmavých vlasov, takto vyzerá veľmi pekne.

Tmaví vlci sa rozbehnú za tým najväčším, zelenookým. Predpokladám, že je to ich alfa.

Meldarion mi pomôže posadiť sa, hoci pri tom bolestne syknem. Cítim z neho však, aký je napätý a viem si predstaviť ako asi vyzerá jeho tvár. Určite je bezvýrazná, ako keď som ho stretla prvý raz.

Zem podo mnou sa zatrasie, keď ma obkľúči hlúčik koní. Vytvoria okolo nás úhľadný kruh a úplne znehybnia. Napočítam trinásť koní, jedným z nich je sivý kôň, ktorý nás sem priviezol, ktorý zrejme priviedol aj tých ostatných.

Na chrbtoch koní sedia elfskí jazdci. Spoznám to podľa ich špicatých uší a krásnych tvárí. Do oka mi padne jazdec na čiernom koni, ktorý vyzerá ako ich vodca. Jeho kôň totiž vkročí dovnútra kruhu a elegantne pri tom pohadzuje hlavou.

Vodca elfov má dlhé svetlé vlasy začesané dozadu. Zrejme to takto nosia všetci elfovia. Na hlave má položenú čelenku z konárikov. Nie, nie je to čelenka. Je to koruna. Jeho tvár je oveľa dospelejšia a mužnejšia ako Meldarionova. Vlastne tvár každého elfa okolo nás vyzerá dospelejšie. Zdesene si uvedomím, že Meldarion je v tomto svete vlastne ešte dieťa, možno taký tínedžer.

Elfove svalnaté, no štíhle telo je hrdo vystreté. Zuby má zatnuté a pohľad prísny. Modré oči upiera na Asianne. Tá sa neprestane usmievať, no niečo na nej je iné. Jej tvár vyzerá o dosť mladšie. Potom mi dôjde, že jej oči zmenili farbu. Už nie sú zelené, ale tmavé, takmer čierne.

Svetlovlasý elf kývne rukou a dvaja elfovia, ktorí sú najbližšie k Asianne zlezú z koňa a podídu k nej.

Vôbec sa nebráni, keď jej chytia paže a ruky jej zviažu za chrbtom. Len sa desivo usmieva na svetlovlasého elfa, akoby ho chcela zabiť. Čosi mi hovorí, že by toho bola schopná.

,,Meldarion," ozve sa svetlovlasý elf. Jeho tvár je ako vytesaná z kameňa, zrejme sú takí všetci efovia. Meldarion za mnou stuhne a do mňa sa začne vkrádať strach. Potom podíde k vedúcemu elfovi a pokloní sa pred ním. Takže je to predsa len ich kráľ. Alebo vládca, neviem aké pomenovanie tu pre neho majú.

Prebehne medzi nimi tichý rozhovor, nepočujem takmer nič. No myslím, že hovoria o Asianne a o mne. Vládcov modrooký pohľad totiž preskakuje zo mňa naspäť na Asianne. Meldarion mu zrejme vysvetľuje, ako sme sa sem dostali.

Asianne si ma tiež premeriava, vyzerá akosi zamyslene. Jej slová o modrých svetielkach ma dosť vydesili. No teraz nad tým nemôžem rozmýšľať, nie keď ma ktosi začne dvíhať zo zeme.

Nie je to Meldarion, ale nejaký ďalší elf. Jeho vlasy sú čierne a oči zelené. Nie je tak pekný, ako ich svetlovlasý vodca, alebo Meldarion, no aj tak bol desaťkrát krajší ako väčšina chlapcov, ktorých som stretávala doteraz. Elfovia sú jednoducho krásny národ.

Jednou rukou mi podoprie chrbát a druhú vsunie pod moje kolená. Jeho dotyk je jemný, opatrný, akoby sa bál, že ho uhryznem. Zodvihne ma s prekvapivou ľahkosťou, po námahe niet ani stopy. Hlavu mám opretú o jeho pažu, uvedomím si, aký je vlastne veľký. Môže byť tak o dve hlavy vyšší ako ja. Stojí vystretý ako doska a čaká na vládcove príkazy.

Ten však ešte stále hovorí s Meldarionom. Pozriem na Asianne, ktorá je teraz odo mňa našťastie dostatočne vzdialená.

Už sedí na koni, ruky má zviazané za chrbtom. Za ňu si sadá elf, jeden z tých, ktorý ju spútaval. Druhý stojí neďaleko a mieri šípom priamo na jej hlavu. Asianne však vôbec nevyzerá, že by ju to trápilo.