Dračie Bojovníčky

32: Jazvy minulosti

Naozaj som v Dunii. Viem to podľa lode, ktorá sa plaví v diaľke na mori. Z jej komínov stúpa para, a hoci to ničí životné prostredie, nikdy som ju nevidela radšej.

Nachádzame sa na piesočnatej pláži, na druhej strane sa nachádzajú skaly, dosť veľké na to, aby z nich mohol niekto skákať. Od mojej domoviny to rozhodne má ďaleko.

Počas môjho pobytu v Ginghariane som si vyhľadala, že do Dunie vedú dokopy tri portály. Jeden z Tauru, jeden z Hewy a jeden z Valdry. My sme momentálne prešli tým z Hewy. No zrejme vedie na úplne iné miesto než ten, ktorým som sa z Dunie dostala von. Netuším kde to sme.

Tobias sa rýchlym krokom vyberie za safijom, ktorého postava sa stráca v diaľke.

,,To ho chceš sledovať?" zasyčím a chytím ho za rameno. Prudko sa ku mne otočí a ja zmeraviem.

,,Potrebujem vedieť čo tu robí. Čo robí vo svete, do ktorého nám zakázal vstúpiť," odvrkne mi.

,,Takto sa nemôžeš ukázať medzi ľudí!" Premeriam si jeho výzor.

,,Lebo on sa pred nimi ukázať môže!" zavrčí Tobias. Potom znovu pridá do kroku, safija už takmer ani nevidno.

Znovu ho chytím ho za rameno a potiahnem ho smerom k sebe. Musel ma nechať, pochybujem, že by som jeho telom pohla len tak jednoducho.

,,Teraz sme v mojom svete! Kde platia moje pravidlá! A ja ti hovorím, že takto medzi ľudí nepôjdeš!" Čakám kedy do mňa bodne dýku. Kedy mi vylepí facku alebo ma udrie do brucha. Čakám kedy vybuchne a ukáže mi svoju skutočnú, násilnícku tvár.

No on sa ani nepohne. Namiesto toho si zloží z hlavy masku a potrasie hlavou. Čierne vlasy mu rozfúka morský vánok. Odvrátim pohľad od jeho krásnej tváre.

,,Super, teraz sme ho stratili," zavrčí Tobias nahnevane. Pozriem sa pred seba, safij sa naozaj stratil niekde v diaľke. Dovolím si zahľadieť sa na aláta.

,,Musíme ti zohnať nejaké tunajšie oblečenie. A zistiť kde sa nachádzame." Moje oblečenie je našťastie celkom neutrálne, nemala by som mať problém.

Tobias prikývne, vyzerá dosť sklamane. To ho tá strata safija až tak rozhádzala? Jeho stopy sa ani nedajú sledovať, piesku je tu na to príliš veľa.

Vyzujem si čižmy aj ponožky a zaborím nohy do zlatistých zrniečok. Tobias jemne nadvihne obočie. Urobím pár krokov a doširoka sa usmejem.

,,Vyskúšaj si to," vyzvem ho a rozbehnem sa k vode. Tobias ma prekvapivo počúvne. Keď sa k nemu otočím je bosý, no ruky má prázdne.

,,Kam si dal čižmy? A masku?" opýtam sa prekvapene. Tobias sa len uškrnie a podíde ku mne.

,,Naozaj ťa trápi toto?" Áno trápi, lebo mi to možno pomôže odhaliť tvoju manu a budem ťa môcť lepšie poraziť.

Pustím svoje čižmy do piesku a vyhrniem si nohavice po kolená. Potom vojdem do mora a vdýchnem soľou nasiaknutý vzduch. Vždy som chcela navštíviť nejakú pláž. No Em nikdy nemala dostatok peňazí, aby si výlet k nejakej dovolila. Nevyčítala som jej to.

,,Načo teraz myslíš?" preruší Tobias ticho.

,,Že som nikdy predtým na žiadnej pláži nebola," priznám a zavriem oči. Slnko mi zohrieva tvár, snáď už konečne naberiem späť svoju farbu.

,,Mala by si sa ísť pozrieť do Maji. Toto je oproti tamojším plážam nič." Otvorím oči a prenesiem na neho pohľad. Prečo musí vyzerať tak dobre?

,,Nepôsobíš ako niekto, kto takéto veci vie oceniť," podotknem.

,,Nikto nie je tým, čím sa na prvý pohľad javí." Zapozerám sa do diaľky.