Dračie Bojovníčky

4: Dievča má tajomstvá

Mlčky pozorujem obraz visiaci na stene. Je na ňom čosi podivné, no napriek tomu známe. Ten obraz si sem doniesla Em, keď sme sa sem presťahovali. Teda, ja si to sťahovanie nepamätám, no vravela mi o tom, aké ťažké to bolo.

Včera som sa nedozvedela vôbec nič. Em aj Offy sa tvárili akoby nič, nespomenuli Offyinu mŕtvu mamu alebo obsah ich rozhovoru ani raz. Ja som sa na to tiež nechcela pýtať takto priamo, čakala som kým mi to povedia samé. No Offy po obede odišla a ja som ostala bez odpovedí

,,Jessamine," ozve sa Em, čo ma vytrhne z tranzu.

,,Prepáč, hovorila si niečo?" opýtam sa potichu.

,,Rozmýšľala som, že ho predám," zopakuje a ja jej venujem zdesený pohľad.

,,Prečo by si to robila?" opýtam sa.

,,Znížili mi v práci plat. Naša firma sa pomaly ale isto rúti do záhuby," vysvetlí Em a ja si založím ruky na hrudi.

,,Veď som ti hovorila, že mi nerobí problém nájsť si brigádu," poviem obviňujúco.

,,Nechcem, aby si riešila problémy, do ktorých som nás dostala ja," odvetí.

,,Veď ty za to nemôžeš. Pohovoríme o tom neskôr, musím ísť do školy," ukončím rozhovor a zbehnem dolu do kuchyne. Schmatnem z kuchynskej linky jablko, tašku hodím na chrbát a zamierim do školy. Cestou žujem jablko a užívam si pekné počasie. Dnes mi cestu neskríži žiaden hlúpy Ben. Do školy prídem celkom príjemne naladená.

No akonáhle prídem ku svojej skrinke, úsmev mi zamrzne na tvári. Je nasprejovaná, je na nej napísané nepekné slovo. Nemám chuť ju ani otvoriť, preto len znechutene odkráčam preč.

Keď vojdem do triedy, ucítim na sebe posmešný pohľad, nemusím ani podvihnúť pohľad, aby som vedela komu patrí. Po tom ako ju odignorujem, sa Emily nalepí na Bena a začne mu čosi šepkať. Ja zamierim ku svojej lavici, kde už na mňa čaká Offy.

,,Videla si to?" opýta sa šepotom. Pozoruje ma hnedými očami, jej pohľad je dosť intenzívny.

,,Jasné, že áno," odvrknem a hodím sa na stoličku.

,,A čo s tým hodláš robiť?" pokračuje a založí si ruky na hrudi.

,,Nič. Aj tak by som proti nej nič nezmohla," priznám zúfalo. Offy sa zatvári nahnevane, akoby ma chcela zadupať do zeme.

,,Toto nemôžeš nechať tak!" Takmer tie slová vykríkne, jemne sa pri tom strhnem. ,,Proti nespravodlivosti treba bojovať," pokračuje už tichším hlasom.

,,Nestojí mi to za to," pokrútim hlavou a začnem si z tašky vyberať zošity.

,,No počkaj," odvrkne a prudko sa postaví zo stoličky. Nestihnem jej ani nič povedať, keď sa vyrúti von z triedy. Takmer sa vo dverách zrazí s učiteľkou, ktorá na ňu vypúli oči. Offy si ju však nevšíma, namiesto toho ju obíde a kamsi zmizne.

Všetci spolužiaci sú ticho, zrejme jej správanie neprekvapilo iba mňa. Učiteľka si to nevšíma, začína vykladať učivo.

●○●

Po škole nájdem Offy sedieť na schodoch pred školou. Hľadí pred seba a vyzerá strašidelne. A neuvedomujem si to len ja. Každý zo spolužiakov ju zďaleka obchádza, ich pohľady sú pri tom sklopené.

,,Offy," oslovím ju a hrdo vystriem bradu. Trhne sebou, akoby som ju práve zobudila. Postaví sa a potom sa ku mne pomaličky otočí.

,,Musíme sa porozprávať," ozve sa zastretým hlasom a očami prebieha po okolí. Zrejme hľadá kohosi, kto by nás mohol odpočúvať. Takisto sa poobzerám dookola, no nikoho podozrivého nezbadám. Pohľadom zavadím o Bena a prudko sa nadýchnem.