Dračie Bojovníčky

42: Rozhovor za stolom

Theo úplne stuhne, vyvalí na mňa tie svoje nádherné oči. Nemal sem vchádzať, nie teraz.

,,To nie je možné," zavrčí len. ,,Bodol som ho do srdca. Tú ranu by nevyliečil nikto. Nikto nemá takú silnú faigu," pokračuje očividne nahnevaný alát. Nečudujem sa mu, aj ja by som sa na jeho mieste hnevala.

,,Theo má pravdu, také zranenie by sa muselo vyliečiť hneď a hlavne s obrovskou silou," oponuje safijka, strieborné šperky jej zacinkajú v modrých vlasoch.

,,Zachránila ho démonka menom Ifrit," poviem pevným hlasom. Luna zmeravie, vydesene otvorí biele svietiace oči. To ona ju zabila, aspoň to Tobias tvrdil. Ktovie či mi neklamal ešte aj v tomto.

,,Kto to je?" opýta sa Theo. Alát sa sadne hneď vedľa mňa, no oči upiera na Lunu. Obalí ma jeho vôňa, prehltnem.

,,Viedla proti mne povstanie. V prvej bitke proti démonom," odpovie safijka zastretým hlasom.

,,Vyliečila ho a potom spolu žili asi tridsať rokov v Hewe. Ona ho priviedla do Valdry. Rovno do bitky safijov proti démonom," pokračujem vo vysvetľovaní.

,,Ako to, že o nej nič neviem?" opýta sa Theo zmätene.

,,Zabila som ju," vyhlási Luna chladným hlasom. Naozaj znie ako vrahyňa, na koži mi z toho naskočia zimomriavky.

,,Ako to vlastne všetko vieš? Ako vieš, že Kolju je Tobias?" opýta sa Theo, v očiach má stále jemné zdesenie. Luna sa postaví, jej šaty pri tom zašuchocú.

,,Nechám vás. Pripravím safijov na bitku a potom sa porozprávame o jeho jednotlivých umeniach," zašteboce safijka a elegantne vykročí von.

,,Na akú bitku?" opýta sa Theo, jeho pozornosť sa teraz plne premiestni na mňa.

,,Ideme do Tauru. Získať ho späť," zamrmlem len. Moje srdce sa totiž rozbúcha z toho, že sme tu teraz sami. Ani neviem prečo.

,,Myslel som si, že si mŕtva." Hlas sa mu zlomí, sklopí hlavu dole. Mám chuť ho zovrieť v náručí, vojsť mu rukami do tých hebkých vlasov.

,,Luna povedala... že našli tvoje telo dole v priepasti." Podvihne hlavu, po bledom líci mu steká slza. Vstanem zo stoličky, nevydržím sa na to pozerať. Položím mu dlane na líca, ostro kontrastujú s jeho svetlou kožou. Palcami mu zotriem slzy a pohladím ho po bielych vlasoch. Postaví sa zo stoličky, je asi o pol hlavy vyšší ako ja. Keď ma vtiahne do objatia, mám čo robiť, aby som sa sama nerozplakala.

Obmotám mu ruky okolo krku, nadýchnem sa jeho krásnej známej vône. Po dostatočne dlhej chvíli sa napokon od aláta odtiahnem, po slzách na jeho lícach nie je ani stopy.

,,Chcem to počuť. Chcem počuť tvoj príbeh," ozve sa Theo a chytí ma za ruku. Jeho dlaň je tvrdá, pokrytá mozoľmi. Tak veľmi mi chýbala jeho prítomnosť.

Sadneme si späť na stoličky, no Theo napriek tomu nepúšťa moju ruku. Tak teda začnem rozprávať.

Poviem mu o tom, ako som sa pokúsila zhodiť Tobiasa z útesu, ako ma potom k sebe pripútal reťazou, ako ma zobral za Shirou. Poviem mu o ponuke, ktorú mi predostrel, že ma dostane domov za Em. Že som navštívila spálené mesto alátov, že som odhalila Tobiasovu skutočnú tvár. Poviem mu dokonca aj o safijovi, ktorého sme videli vchádzať do Dunie. Že sme vošli hneď za ním, ako sme hľadali Em všade možne.

Náš bozk radšej vynechám, na ten už si nechcem spomenúť nikdy. A napokon mu poviem ako sme sa pohádali v Eminom dome a ako ju vzápätí zabil. Ako som prešla cez Taur späť sem. Poviem mu toho oveľa viacej ako Lune, veď mu predsa aj oveľa viac dôverujem.