Dračie Bojovníčky

35: Ifrit

Cesta lietadlom nám ubehla celkom rýchlo. Tobias ma prinútil, aby som mu rozprávala o lietadlách, autách a iných vymoženostiach, ktoré sa inde v Site nenachádzajú.

Celý ten čas ma hltal pohľadom, občas sa na niečo konkrétne opýtal. Netuším načo to potrebuje vedieť, no je to predsa moja časť dohody. Pokračujem v rozprávaní aj po presune z lietadla do autobusu, ktoré nás má priblížiť k môjmu drobnému mestečku. Pri kupovaní lístkov mi zasa pomáhal, upravil predajcovi myšlienky.

Teraz sedíme vedľa seba, Tobias pri okne a ja v uličke. Keď konečne dokončím svoj nekonečne dlhý monológ o našich zbraniach, premeriam si aláta. Jeho oči žiaria, akoby ho bavilo učiť sa nové veci. Pozoroval ma neprestajne asi štyri hodiny, čudujem sa, že ho to ešte neznudilo.

,,Už som rozprávala dosť," ozvem sa po chvíli ticha. ,,Teraz by si pre zmenu mohol niečo porozprávať ty mne," zamrmlem a jemne sa uškrniem. Mohla by som z neho konečne dostať nejaké podstatné informácie.

,,Čo také?" opýta sa a úškrn mi opätuje.

,,Ako si sa vlastne dostal do Valdry?" Nebezpečná otázka a dobre to viem. No risk je zisk.

Tobiasova tvár skamenie, no napriek tomu sa jemne vystrie a natočí sa trochu viac ku mne.

,,Dlhý čas som býval s priateľkou v Hewe. Ona ma učila umenie fau, čítať myšlienky a ja som jej na oplátku pomáhal s tino, učil som ju bojovať so zbraňami. Po mnohých rokoch sa rozhodla, že ma zoberie za svojím známym do Valdry. Páčili sa mi jeho myšlienky a tak som sa rozhodol, že mu pomôžem dosiahnuť jeho cieľ." Ostanem na Tobiasa zízať.

,,Čo je?" opýta sa nechápavo.

,,Tomu hovoríš rozprávanie príbehu? Tak ja si dobre že nevyrozprávam hlasivky, aby som ti pomohla porozumieť veciam v Dunii a ty mi povieš tri vety? Žiješ predsa cez sedemdesiat rokov, musíš vedieť rozprávať príbehy," vrčím na neho.

,,Fajn," odvrkne Tobias, no odvráti sa odo mňa.

,,Ako iste vieš, Theo ma bodol do hrude s cieľom zabiť ma. Vieš aj prečo to spravil. Stratil som vedomie a keď som sa zobudil, ležal som v chatke. Bola tam so mnou žena, vtedy som ešte nevedel, že je to démonka. Zahojila moju ranu, hoci jazva mi ostala. Predstavila sa mi ako Ifrit. Keď som jej odmietol povedať svoje meno, nazvala ma Kolju." Jemne sa usmejem, myslela som, že tú prezývku mu pridelili safijovia.

,,Nevedela nič o mojej minulosti, ani o alátoch. No videla vo mne potenciál. A tak mi navrhla, že ma začne učiť. Súhlasil som, aj tak som nemal kam ísť. V Hewe som s ňou strávil asi tak tridsať rokov. Naučil som sa v nej orientovať, spoznal som každé jej zákutie a každého jedného tvora. Ifrit ma učila nielen fau, ale aj ako čo v Hewe funguje. Bola veľmi skúsená, podobne stará ako samotní safijovia." Bola. Takže už nežije. Nedám na sebe poznať, že ma to trochu vyvedie z miery.

,,Potom povedala, že potrebuje pomôcť svojmu známemu vo Valdre, tak som išiel s ňou. Boli sme si veľmi blízki." Tá bolesť v jeho hlase, už celkom začínam ľutovať, že som ho prinútila o nej hovoriť.

,,Valdra bola jej domovom, predsa len patrí démonom. Tam ma zoznámila s ostatnými. S Nixie, Charlottou a Rubiou. Vo Valdre som s nimi trénoval a učil sa sedem rokov. A potom sme všetci šiesti bojovali v bitke proti safijom. Bojoval som, pretože bojovala Ifrit. Pretože mala nejaký dôvod prečo nenávidela safijov, hoci ho nikdy nedokázala potvrdiť nejakým dôkazom."

,,To preto nenávidíš safijov?" preruším ho a zastrčím si prameň vlasov za ucho.

,,Niečo pred nami taja. Ifrit vedela čo a nenávidela ich za to. Ja sa len pokúšam prísť na to, čo tie stvorenia skrývajú," odpovie mi Tobias.