Dračie Bojovníčky

22: Luna

Theo nasleduje dievča dovnútra. Trochu pridá do kroku, až kým sa nedostane na jej úroveň. Cítim sa úplne neschopne, no sama by som chodiť naozaj nedokázala.

,,Kate, toto je Jay-jay, dievča z Dunie." Tmavovláska sa na mňa pozrie a obdivne prikývne. Len zažmurkám.

,,Jay-jay, toto je Kate. Jedna z najlepších bojovníčok Gingharianu," pochváli ju Theo. Mohlo mi to byť jasné, keď sa vie premieňať na draka. Ako to vôbec spravila?

,,Teší ma," zamrmle potichu, no hneď znechutene odvráti pohľad. Netuším či som jej niečo spravila, alebo je len sprvu nedôverčivá.

Našťastie jej nemusím odpovedať, lebo vojdeme do akejsi miestnosti. Je v nej asi osem gaučov a na každom je ktosi usadený. Väčšinou sú to desiví safijovia, no spoznám aj známe tváre.

Keď ma Amy zbadá, s úsmevom ku mne vykročí. Oči ma červené a opuchnuté, zrejme od plaču.

,,Bála som sa o teba," objíme ma vo chvíli, keď ma Theo zloží na zem.

,,Prepáč, že som ti ušla, zabudla som, že nie si cvičená," zamrmle a ja chápavo prikývnem. Nemôžem sa s ňou porovnávať. Je len dobre, že sa vyhla Koljuovi, ktovie ako by na neho reagovala. Zabil jej učiteľa, brata a teraz ešte aj kráľa.

,,Ty musíš byť tá slávna hepta," otočí sa elfka na Thea. Tvár ma neutrálnu, no v jej očiach si všimnem obdiv.

,,Je mi ľúto, čo sa stalo v Taure," odpovie Theo a jemne jej položí ruku na rameno. Potom ju obíde a zamieri ku Kate, ktorá sa rozpráva s akýmsi ryšavým dievčaťom. Vzadu na gauči si všimnem Lathrona. Sedí so zatnutou sánkou a pozerá do prázdna.

,,Ako si na tom?" opýtam sa jemným hlasom. Amy sa smutne usmeje a tiež prenesie pohľad na elfa.

,,Stratila som priveľa blízkych v príliš krátkom čase. Jediné čo ma drží na nohách je toto stretnutie. Vraj nám konečne vysvetlia čo sme zač," odpovie.

,,Ty si v poriadku?" vráti mi to a chytí ma za ruku.

,,Kolju ma skoro chytil. Keby tam nebol Theo, zabil by ma," dostanem zo seba zastretým hlasom.

,,Je to moja chyba, prepáč mi to," zašepká Amy.

Sledujem Thea ako sa zasmeje na čomsi, čo povedala Kate. Alát vyzerá tak dokonale, ako z rozprávky, neviem si na to zvyknúť.

,,Ako si ho to nazvala?" opýtam sa Amy. Elfka si ho takisto premeria a založí si ruky na hrudi.

,,Je to hepta. Ovláda sedem z desiatich umení. Je to najvyššie číslo, aké sa za posledných dvesto rokov objavilo. Dokonca ani safijovia nie sú tak mocní," vysvetlí Amy.

,,Zaujímavé," zamrmlem, no nespustím z aláta pohľad.

Miestnosť z ničoho nič stíchne, keď dnu vojde ženská postava. Je bosá, takže jej kroky takmer nepočuť. Má na sebe tmavomodré šaty, ktoré vyzerajú ako šupiny. Obopínajú jej telo ako druhá koža, tesne nad bokom sa otvárajú a odhaľujú tak celú jej sivú nohu ozdobenú zlatými náramkami. Jej koža je svetlosivá, asi ako farba mesiaca. Tmavomodré vlasy má začesané mimo tváre, je do nich vsunutá čelenka, ktorá slúži zrejme ako koruna. Žiari bielym svetlom, rovnako ako ženine oči bez zreničiek. Jej pery sú fialové, neviem či prirodzene, alebo sú len namaľované. Obočie má modré, osvetľuje ich žiariaci diadém v tvare polmesiaca. Je otočený smerom nadol, pripomína podkovu.

Žena vyzerá strašidelne, no zároveň krásne. Moc z nej doslova vyžaruje. Nemusím sa pýtať kto to je, na základe jej mena je mi to úplne jasné.