,,Ako si na to prišla?" opýta sa Tobias rovnako chrapľavo, ako keď mal masku. Neviem prečo ma to prekvapí.
Nespúšťam z neho pohľad. Je to biologicky nemožné, dokonca ani dvojčatá nevyzerajú tak rovnako. Jediná vec, ktorá ich naozaj odlišuje sú vlasy a obočie. Tobias ich má čierne a trochu dlhšie ako Theo.
,,Keď som ti povedala o spálenom alátskom kráľovstve, zmeravel si," začnem, hoci hlas sa mi trocha trasie od šoku. Stále od neho neviem odtrhnúť pohľad. V jeho modrých očiach sa čosi blysne, hoci jeho tvár ostáva kamenná. Aspoň konečne vidím, ako vyzerá jeho mimika.
,,Pripomenulo mi to náš prvý rozhovor o alátoch. Bol si vtedy v Benovom tele. Sedeli sme pri jazierku." Pohľad prenesiem na jazero, pri ktorom sedíme teraz. Ak existuje nejaký osud, potom má veľmi silný zmysel pre humor.
Tobias sa takisto pozrie tým smerom, akoby presne vedel, na čo som pomyslela.
,,Keď som povedala názov knihy, ktorú som vtedy čítala, zmeravel si. Akoby si bol už s príbehom oboznámený." Tobias mlčí a pozoruje ma modrými očami. Bolo by tak jednoduché odmyslieť si jeho tmavé vlasy a predstierať, že predo mnou sedí Theo.
,,Okrem toho si poznal Theovo meno aj keď si sa s ním nikdy predtým nestretol. Vedel si, že alátske perie je ostré, aj keď ich Theo proti tebe vôbec nepoužil. Bolo mi povedané, že o alátoch všeobecne vie len málokto. Zdalo sa mi to čudné, no teraz už to dáva zmysel." Prudko sa nadýchnem.
,,Keď som stretla Thea, už som poznala jeho oču. Napriek tomu, že som ho nikdy predtým nevidela. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, odkiaľ ich poznám. Že presne takými očami si na mňa hľadel cez Benovo telo." Tobias stále nepohne ani nervom v tvári, akoby zabudol, že existuje aj nejaký iný výraz ako ten, ktorý ma teraz.
,,Dlho som si nahovárala, že to je len náhoda. Alebo, že si ma tým nejako chcel zmiasť. No potom som ťa strčila do priepasti." Len pootočí zajacom na palici, žiadna iná reakcia.
,,Povedal si, že sa nevieš premiestňovať. Takže jediná možnosť ako si ma mohol zachrániť je, že si vytasil krídla." Tobias sa jemne pousmeje, to je prvá ľudská reakcia, ktorej som sa dočkala.
,,No všetko mi to do seba zapadlo až teraz."
,,Si dobrá," zachrapčí a potom mi prejde pohľadom po tele ešte raz.
Moja koža už vyschla, preto sa len potichu postavím a zamierim k oblečeniu rozloženému na kameňoch. Cítim na sebe modrooký pohľad, no ignorujem to. Stále sa neviem spamätať z faktu, že vyzerá úplne rovnako ako Theo.
Oblečiem sa, dávam si s tým poriadne na čas, aby som si mohla všetky fakty urovnať v hlave.
Kolju, teda Tobias sa narodil v alátskom kráľovstve. Potom ho vypálil do tla spolu so všetkými jeho obyvateľmi, pretože sa bál smrti. Luna mi povedala, že Theo Tobiasa zabil, no teraz tu sedí živý a zdravý, akoby sa nikdy nič také nestalo. Potom si Tobias zrejme nejako našiel cestu k démonom, rovnako ako Asianne. Poznali sa, pretože ju bol zachrániť do elfského väzenia. A teraz požiadal o pomoc mňa, aby som mu pomohla so spoznávaním Dunie.
Tým pádom viem o šiestich jeho umeniach. Tino, používanie zbrane a tela, zabil predsa Meldariona a v súboji omráčil Thea. Liuga, vie vytasiť svoje krídla. Fau, vie čítať a upravovať myšlienky, Ben je toho jasným príkladom.
Vie sa slobodne rozhodovať, teda má aj oleu. Predpokladám, že má aj vaai, vidí portály. A samozrejme le oti, pretože by tak mlado po tak dlhom čase rozhodne nevyzeral. Theo spomínal, že má cez sedemdesiat rokov, Tobias teda musí byť rovnako starý. A viem, že neovláda faigu, to by moje zranenie vyliečil aj sám, nemusel na to volať Shiru.
YOU ARE READING
Dračie Bojovníčky
Fantasy,,Mami, prečo mám na ruke draka a ostatné deti ho nemajú?" opýta sa malé dievčatko a vystrie rúčku pred seba. Na ľavom zápästí má tetovanie, fialového draka. ,,Lebo si iná ako ostatné deti," odpovie jej žena a palcom jej prejde po poznačenej koži...