Dračie Bojovníčky

48: Offelia

Zabudla som aká krásna vlastne je. Tmavé oči, jemné črty tváre a dokonalá postava. Vlasy jej podrástli, teraz sú rovné a siahajú jej až po lopatky. Na krku má stále rodinný náhrdelník. Prilbu si priloží k boku a poobzerá sa dookola.

,,Toto je iný dovolenkový rezort," zamrmle obdivne. Potom sa pozrie znovu na mňa, jemne sa usmeje.

,,Čo tu robíš?" podarí sa mi zo seba vysúkať. Pristúpi k nám Ephira, v ruke pevne zviera dýku.

,,Kto to je?" opýta sa ryšavo-vláska, vyzerá naozaj nebezpečne. Offy si len dá dole rukavice a ukáže jej svoje oranžové tetovanie. Ephira sa na mňa spýtavo pozrie.

,,Ty si Ephira, však?" opýta sa Offy a ja prekvapene nadvihnem obočie.

,,Ako to vieš?" opýtam sa.

,,V Site sa o vás tak trochu rozpráva. Ako myslíš, že som ťa tu našla?" Offy sa uškrnie, v jej tmavých očiach preskakujú iskričky.

,,Mala by si ju odviesť za Lunou," povie Ephira, stále si dievča nedôverčivo prezerá. Offy zosadne z motorky a len tak ju zhodí na zem.

,,Aj tak už nemá veľa benzínu," zamrmle a otočí sa ku mne.

,,Takže za Lunou?" opýta sa Offy a ja na ňu neviem prestať vydesene pozerať.

Odkiaľ vie o Lune, o Ephire? Ako sa jej vôbec podarilo ma nájsť? A ako prepašovala motorku cez niekoľko svetov? Ephira sa pohne smerom k dreveným chatkám. Offy mi obmotá ruky okolo paže a ťahá ma tým istým smerom. Vôbec sa tomu nevzpieram, ešte stále som v šoku z jej príchodu.

,,Ako si sa sem dostala? Ako si sa dostala preč z Dunie?" Konečne sa odhodlám ozvať sa. Offy však kráča hrdo vystretá, akoby touto plážou kráčala každý deň.

,,Mala som denníky. Knihy, ktoré nám nechala Em schované v tajnom podchode. Tam to bolo všetko objasnené a vysvetlené. Že existujú aj iné svety, ako ten, ktorý som poznala. Že dokonca existujú portály, ktoré ma do tých svetov vedia premiestniť. Je tam napísané o safijoch, o démonoch, o elfoch, morských ľuďoch. O jednotlivých umeniach a ich významoch. Informácie, ktoré ako predpokladám už dávno vieš." Jemne prikývnem. Na všetko musela prísť sama. Ja som dostala informácie priamo od elfov a safijov, no ona to všetko musela spracovať sama.

,,Najprv sa mi tomu nechcelo veriť. Veľmi dlho som o tých slovách pochybovala. Veď to celé znelo ako nejaká rozprávka. No moja schopnosť. Niečo to znamenať muselo. A mala som na krku vojakov, nemohla som v Dunii ostávať, nakoniec by moju polohu aj tak odhalili. A tak som si povedala, že za pokus nič nedám. Podarilo sa mi prejsť portálom." Presne viem aká vydesená z toho musela byť.

,,Predpokladám, že ty si prešla portálom do Tauru," pokračuje s úsmevom. Prikývnem a snažím sa potlačiť spomienky, ktoré mi vplávajú do mysle.

,,Ty si prešla do Hewy?" Musela prejsť obrovský kus cesty kým sa dostala sem. Ani nechcem vedieť čo všetko ju po ceste stretlo.

,,Nie, do Valdry." Prudko zastanem a venujem jej pohľad číreho zdesenia. Už sa nachádzame takmer pri Luninom drevenom domčeku.

,,Ty si bola vo Valdre?" opýtam sa, vytrhnem sa z jej zovretia. Ten prehnitý odporný svet. Plný démonov, ktorí bažia po jej bolesti.

,,Nič sa mi nestalo," uistí ma Offy, keď uvidí strach v mojich očiach.

Ephira vojde do chatky a tak sa tiež pohnem tým smerom. Vo vnútri je prekvapivo len Luna, po ostatných safijkách nie je ani stopy. Nevyzerá však vôbec dobre, stojí pri drobnom stolíku a v ruke drží pohár s jantárovou tekutinou.