Dračie Bojovníčky

57: Tobias

Udriem Thea dýkou do spánku a otočím sa presne vo chvíli, keď do mňa narazí ona. Vo víre boja som nemal šancu ju zaregistrovať. Úder je pre mňa nečakaný, no keby som veľmi chcel, ustojím to.

No namiesto toho nás oboch nechám padnúť z útesu presne ako vtedy v Maji. Tentoraz však neplánujem zomrieť. A hlavne neplánujem nechať zomrieť ju.

Vytasím kovové krídla a chytím jej už teraz bezvládne telo. Padali sme celkom dlho, takže ju možno strach omráčil. Prekvapí ma, aká je vlastne ľahká. Hoci za tých niekoľko mesiacov stihla nabrať svaly, stále je ako pierko. Narástli jej vlasy a jej tvár trochu dospela. No stále je rovnako krásna.

Tuote ma poslal znovu do Dunie. A tak mi napadlo, že by som tentoraz mohol zobrať niekoho, kto to tam pozná. S Jessamine strávim čas len rád. No bude ma neznášať, na to sa musím pripraviť. Ktovie čo jej safijovia narozprávali.

Vyletím hore do oblakov, aby ma nebolo vidno a zamierim rovno k portálu do Hewy.

●○●

Vrátim sa späť k jazierku, no po Jessamine nie je ani stopy. Jej oblečenie je rozložené na kameňoch, akoby sa išla len okúpať.

Zovrie ma tak mocný strach, že je ťažké nadýchnuť sa. Po celej Hewe voľne pobehujú démoni. Nejaký ju pokojne mohol nájsť a zaútočiť. Možno ju teraz niekde mučí a ona kričí a ja jej nemám ako pomôcť.

Poobzerám sa okolo seba ešte raz a potom ju uvidím. Je celá špinavá a od krvi. A nielen červenej, ale aj čiernej. Takže sa určite stretla s nejakým démonom. A nemá na sebe takmer žiadne oblečenie. Pri pohľade na jej odhalené štíhle telo mi teda rozhodne nie je všetko jedno.

,,Jessamine," vydýchnem a zo srdca mi spadne kameň. Neviem čo by som robil, keby neprišla. Asi by som obrátil celú Hewu hore nohami. Rýchlym krokom k nej pristúpim.

,,Jess čo sa stalo?" opýtam sa, položím jej ruku na rameno. Aby sa náhodou nezrútila a aby sa prestala triasť.

Pokrúti hlavou a oči sa jej zalesknú od sĺz. Pod maskou zatnem sánku, ktovie, čo jej ten démon stihol spraviť. Poznám ich krutosť až priveľmi dobre.

Obmotám okolo nej paže a rukou jej pohladím krvou polepené vlasy. Toho démona sa zrejme zbavila, no keby nie, zabil by som ho veľmi bolestivým spôsobom.

Jessamine sa mi prekvapivo nevytrhne, len si oprie hlavu o moju hruď a rozvzlyká sa. Bol by som schopný takto stáť hodiny. Zaryje mi prsty do ramien a ja zalapám po dychu. Svaly na rukách sa mi pod jej dotykom napnú.

Stojíme v objatí ešte pekne dlho, každú sekundu mi srdce udiera do hrude, akoby sa zbláznilo. Čudujem sa, že to nepočuje. Potom sa však Jessamine odtiahne a kamsi odkráča. Ostanem hľadieť pred seba, snažím sa spamätať z toho, čo so mnou to objatie spravilo.

Aby som sa trochu rozptýlil, rozložím na brehu oheň a začnem pitvať zajaca, ktorého som ulovil. Jessamine je v jazere, studená voda jej zrejme vôbec neprekáža. Ale je mi jasné, že zo seba chce dostať krv a špinu. Kde sa vlastne stihla tak veľmi zašpiniť?

Vyjde von až keď začnem opekať zajaca. Rád by som na ňu nezízal, no nejde to. Má krásnu postavu, štíhlu a jemne opálenú. Už ju nepokrýva žiadna krv ani špina, jej telo krásne ožiari slnko. Sadne si na kameň oproti mne, naše pohľady sa stretnú. Ešteže cez masku nevidí môj ohromený výraz.

,,Chceš o tom hovoriť?" opýtam sa. Chvíľu len sedí, akoby rozmýšľala.

,,Poranila som ti dlaň," povie potichu. Znovu zatnem sánku, hoci to nevidí. To mi teda nepomôže vo vykonaní pomsty. Z neviditeľného vaku si však na dlaň nechám preniesť obväz a podídem k nej. Je to veľmi šikovná vec, mám v nej naozaj veľa vecí. Geniálny magický vynález.