Tobias ma tuho zviera, akoby ma jeho sila mala zlepiť znovu dokopy.
,,Nájdeme ju," zachrapčí pevným hlasom. Jemne povolí zovretie a ja sa prinútim upokojiť.
Čo to tu stváram? Nesmiem sa predsa takto skladať, to, že tu nie je, ešte nič neznamená. Nemôžem dovoliť pocitom, aby ma takto ovládli, najprv treba rozmýšľať.
Alát ma pustí, akoby pochopil moje vnútorné výčitky a vkročí hlbšie do domu. Modrými očami behá po stenách, po nábytku, po dekoráciách. Nie aby si to tu obzeral, niečo hľadá.
Odkaz, napadne mi. Em mi tu mohla nechať odkaz. Prehltnem nadávku a potrasiem hlavou. Tobiasovi to zrejme napadlo hneď, no napriek tomu ma chlácholivo objal. Zahanbene od neho odvrátim pohľad a pridám sa k nemu v hľadaní. Zamierim do kuchyne, Tobias zatiaľ prehľadáva obývačku.
Všetko však vyzerá opustene, v chladničke chýba jedlo, na linke nie je žiadne ovocie. Akoby sa na svoj odchod pripravila. To môže naznačovať, že ju nezatkli. Jemná úľava sa zmieša so zahanbením z mojej prehnanej reakcie.
Vojdem do obývačky, no Tobias so smutným pohľadom pokrúti hlavou. Tak ďalej prehľadávame celý dom, pozerám sa snáď úplne všade. No po ničom nie je ani stopy, nie je tu ani len náznak snahy o komunikáciu.
Sadnem si na posteľ vo svojej izbe a prstami pevne zovriem periny. Snažím sa v sebe udusiť narastajúcu paniku a sklamanie. Tobias stojí pri okne, opatrne ma sleduje.
Nechápem čo tu ešte robí, už predsa splnil svoju časť dohody. Obzerá si každý detail mojej izby, akoby neprestával v hľadaní. Je plná kníh, no to nie je ani zlomok z toho, čo som prečítala v skutočnosti. Na veľkom stole mám porozhadzované farebné perá a farbičky, pretože som pred odchodom robila projekt na dejepis. Po stenách mám zavesené obrázky seba, keď som bola ešte malá. Na každej je so mnou Em, pri pohľade na nich prehltnem vzlyk.
No Tobiasa zaujme niečo iné na mojom stole. Pomalým krokom pristúpi ku drevenému kusu nábytku a stuhne. Knihu spoznám, až keď ju zovrie v bledej jemnej dlani. Kráľovstvo alátov.
Kniha, ktorú som našla v najtemnejšom zákutí knižnice. Postavím sa a podídem k nemu. V jeho očiach je toľko emócií, položím mu ruku na rameno.
Kto by si bol pomyslel, že knihu raz v rukách bude držať skutočný alát.
Tobias v tichosti knihu otvorí a vyberie z nej bielu obálku. Zalapám po dychu a papier mu z ruky doslova vytrhnem. Roztrhám obálku a prečítam si odkaz napísaný mojím farebným perom.
Milá Jessamine,
keď toto čítaš, zrejme sa Ti podarilo dostať sa späť domov. No takisto to znamená, že tam už nie som. Ponúkli mi prácu v meste asi sto kilometrov odtiaľto. Neboj sa, nič sa mi nestalo. Prikladám ti sem mapu s presnou polohou môjho domu. Dúfam, že ma nájdeš.
S láskou,
Em
List si prečítam ešte asi štyrikrát. Je to jej písmo. Z obálky vyberiem mapu a dôkladne ju preskúmam. Nie je to až tak ďaleko, cesta autobusom bude trvať nejaké dve-tri hodiny. Pozriem sa von oknom, teraz je na to príliš neskoro. Predsa len, cestovali sme celý deň.
,,Zajtra vyrazíme," vyhlásim a podám mu list. Zatvorí knihu a vezme si odo mňa kus papiera.
,,Teda, ak ešte chceš ísť so mnou," dodám, keď si uvedomím za akú samozrejmosť ho považujem. Prečíta si list, no v jeho očiach nie je ani stopa po akejkoľvek emócii.
,,Áno, pôjdem s tebou," povie zastretým hlasom. Postavím sa a jemne mu vytrhnem knihu z ruky.
,,Nedočítala som to," zamrmlem a zastrčím si prameň vlasov za ucho.
YOU ARE READING
Dračie Bojovníčky
Fantasy,,Mami, prečo mám na ruke draka a ostatné deti ho nemajú?" opýta sa malé dievčatko a vystrie rúčku pred seba. Na ľavom zápästí má tetovanie, fialového draka. ,,Lebo si iná ako ostatné deti," odpovie jej žena a palcom jej prejde po poznačenej koži...
