Dračie Bojovníčky

25: Koniec príbehu

O 7 mesiacov neskôr...

S prudkým nádychom sa zobudím z nočnej mory. Už znovu sa mi snívalo o tom, ako Kolju zabíjal Meldariona. Aj po toľkom čase si to neviem dostať z hlavy.

Utriem si spotené čelo a zamierim do svojej provizórnej kúpeľne. Je tam vaňa, ktorú používam po večeroch, aby som trochu uvoľnila svoje unavené svaly. Takisto vedro so studenou vodou, ktoré ma každé ráno dostáva do reality. Je tu dokonca aj zrkadlo, do ktorého teraz hľadím po dlhom čase.

Moje telo za ten čas nabralo svalstvo. Prišla som sem celkom vychudnutá, no teraz sa pod mojou vyblednutou pokožkou napínajú pevné svaly. Vlasy už mám dlhé až po kostrč, no ako vždy ten fakt odignorujem a zviažem si ich do pevného drdola. Potom si vodou vypláchnem ústa a zamierim späť do svojej izby.

Celkom som si to tu zútulnila. Sama som sem zvládla pribiť poličku na knihy, ktoré som našla v Ginghariane v mojom jazyku. Väčšinou to boli len básne, no aj to bolo lepšie ako nič. Na nočnom stolíku mám žiarivý kryštál, ktorý vždy na noc musím prekrývať dekou. Na stenu som si zavesila veľký gobelín, na ktorom sú vyobrazení safijovia ako bojujú proti démonom. V skutočnosti tú dekoráciu nenávidím, no má svoj účel.

Nadvihnem gobelín a zahľadím sa na stenu, ktorú prikrýva. Je takmer celá pokrytá čiarkami, ktoré tam dennodenne vyrývam nožom, ktorý som si ukradla z raňajok. Dnes vyryjem dvesto jedenástu čiarku. To znamená, že ak tu beží čas rovnako ako v Dunii, tvrdnem tu už sedem mesiacov. Frustrovane si odfrknem a vrátim gobelín späť na svoje miesto.

Potom na seba rýchlo natiahnem šaty z jemnej látky, ktoré sa tu s obľubou nosia. Niekto mi zaklope na vchodové dvere a tak k nim podídem a otvorím ich.

,,Dobré ránko," ozve sa Amy a bez pozvania sa vovalí dnu. Zavriem za ňou dvere a pomasírujem si spánky. Navzájom sa takto navštevujeme každé ráno, ešte pred raňajkami.

,,Ako si spala?" opýta sa s obavami v očiach.

,,Celkom dobre. Nočnú moru som mala až nadránom," založím si ruky na hrudi. ,,Čo ty?" Elfka sa strasie, akoby v sebe vyvolala nejakú nechcenú spomienku.

,,Dlho som nevedela zaspať. Čo sa po včerajšku čudujem, ale čo už. Žijem a dýcham," poznamená Amy s trochu unaveným podtónom. Naučila som sa u nej rozoznávať stavy únavy, hoci pri jej elfskej kondícii to nebolo ľahké.

,,Dnes to bude o to ťažšie," zamrmlem a vydýchnem.

,,Ani mi nehovor. Už teraz ma bolia nohy pri pomyslení na ten beh," zastoná elfka a vydá zvuk zvracania.

,,Jediné pozitívum na tom je, že ideme von." Amy dvihne bledé ruky nad hlavu. Všetkých nám chýba slnečné svetlo.

,,Aj tak sa mi nechce." Opriem sa o stenu s gobelínom.

,,Ale no. Musíme ostať pozitívne a všetky negatívne myšlienky vypustiť z hlavy." Rukami naznačí pohyb, akože si z hlavy vyťahuje myšlienky.

,,Prosím ťa. Akoby si nás dve nepoznala," zasmejem sa a otvorím dvere.

,,Máš pravdu, mňa ten elán prejde hneď," zamrmle popod nos pri tom, ako vychádza z miestnosti. Ostali sme bývať v dome Ephiry a Kate, aj tak to tu majú dosť veľké pre nás všetkých.

V tichosti vojdeme do jedálne, kde už všetci sedia ako zvyčajne. Theo stále rovnako krásny, Kate s prázdnym výrazom tváre a Ephira, ktorá už si na tanier nakladá porciu ovocia. Lathron ako zvyčajne chýba. Jeho nespavosť je z nás troch najhoršia.

,,Dobré ráno," zamrmlem potichu a hneď si na tanier začnem nakladať jedlo.

,,Dobré," zamrmle Theo, ktorý je ako jediný duchom prítomný. Kate je očividne z tréningov rovnako rozhodená ako my, predsa len tam z nás drie najviac. V súboji som ju ešte neporazila ani raz.