Dračie Bojovníčky

55: Posledná

Offy sa so mnou prepojí, aby som vôbec vládala chodiť. Nehovorí vôbec nič, len odkráča z rozbitej chatky a drží ma pri tom za ruku. Okrem jej soo tam však cítim aj niekoho iného. Sme prepojené tri, tým som si istá. No vôbec sa nesťažujem, bez toho spojenia by som odpadla vyčerpaním.

Offy nás zneviditeľňuje, žiadni vojaci nás pri prechode portálom nezastavia. No prečo by ma Offy viedla do Hewy? Verím jej však natoľko, že sa na nič nepýtam. Nad hlavami nám svieti mesiac, dneska je spln.

,,Kam to ideme?" opýtam sa, keď už mi kráčanie príde pridlhé.

,,Vieš kto bola Ifrit, však?" opýta sa. Zatvárim sa prekvapene, no prikývnem.

,,Mala v Hewe tajnú skrýšu. S Lauriss sme ju objavili celkom náhodne." Konečne pustí moju ruku, zastane. Pred nami je skala, sivý kameň je osvetlený mesačným svitom.

,,S Lauriss?" opýtam sa nechápavo.

Offy chvíľu ohmatáva kameň, až kým jej cezeň neprejde opálená ruka. Vydesene zažmurkám. Hnedovláska sa len uškrnie a vojde dnu. Do kameňa.

Chvíľu len v tichosti stojím vonku, no potom nasledujem jej príklad.

Vnútro jaskyne s tajným priechodom vyzerá ako byt v Dunii. Stôl, mala kuchynka, manželská posteľ s mnohými vankúšmi, dokonca aj moderne pôsobiace obrazy. Na stenách sú police s knihami, ktoré však vyzerajú stredoveko. Jediný problém je v tom, že tu chýbajú okná. Priestor osvetľujú žiarivé kamene, rovnaké aké sú v Ginghariane.

Ifrit tu musela stráviť veľa času, vybudovať taký byt v Hewe určite nebolo ľahké. Na stoličke pri malom stole sedí dievča, zrejme to bude Lauriss.

Postaví sa a ja zalapám po dychu. Nikdy som žiadnu albínku nevidela naživo. Je prekrásna. Biele vlasy, ešte svetlejšie aké mal Theo, biela koža a krásne modré oči orámované bielymi mihalnicami. Tetovanie bieleho draka jej na ruke takmer nevidno. Usmeje sa na mňa a potom objíme Offy.

,,Jay-jay, toto je Lauriss. Posledná dračia bojovníčka. Dunijčanka." Dievčatá sa na seba usmejú, prebehne medzi nimi tichá konverzácia.

,,Sadni si Jay-jay. Toto bude nadlho," povie Offy a sama sa posadí za stôl. Lauriss nám všetkým naleje vodu a sadne si po mojej ľavici.

Potom začne rozprávať.

●○●

,,Nemôžem tomu uveriť," zalapám po dychu. Offy len prikývne a odpije si z pohára vody.

,,Ja som očakávala, že vás zabije a vyhlási, že to bol Tuote. Museli ste jej prirásť k srdcu," ozve sa Lauriss, rukou si prečeše biele vlasy. Luna ma po tom všetkom nechala nažive a vymazala mi spomienky.

,,Keby ma mala rada, neklamala by mi," zavrčím nahnevane.

,,Keby si vedela pravdu, nasledovala by si ju?" opýta sa Offy s nadvihnutým obočím.

,,Nie," poviem trochu urazene.

,,Myslela som si." Offy sa na stoličke zakloní, popuká jej pri tom celý chrbát.

,,No ale ako som sa potom dostala do Maji? Kto ma odtrhol od Rhenie?" opýtam sa prekvapene. Toto mi na jej príbehu celkom nesedelo.

,,Bola som rovnako mimo ako ty," pokrčí plecami.

,,Nechápem, že si mu na to skočila, žiadnemu safijovi sa predsa nedá veriť," odfrkne si Lauriss a prekrúti modrými očami. Offy totiž skočila Tuotemu na jeho lesť. Vôbec sme nemali začať Rheniu oživovať.

,,Keby sme tam ostali o sekundu dlhšie, zobudilo by ju to. Neklamal. Len akosi zabudol podotknúť, že nás to zabije."

Takisto sa zakloním na stoličke a snažím sa spracovať všetky informácie, ktoré mi Offy práve povedala. O tom, že Situ nevytvorili safijovia, ale šesť stvoriteľov. O Luniných klamstvách, o skutočnom dôvode, prečo je do Dunie zakázané vchádzať.