Dračie Bojovníčky

31: Bipolárna porucha

,,Znova," zachrapčí Tobias a nastaví ku mne dlane. Zatnem päste a začnem mu do nich udierať. Ani to s ním nepohne, stojí pevne, akoby do neho fúkal len úbohý vetrík. Už teraz dychčím, kompletne som si prepotila tielko.

,,Znova," prikáže a jeho tvár ostane rovnako chladná ako doteraz.

Vzplanie vo mne hnev, zatnem päste tak silno, až mi zbelejú hánky. Potom sa prudko zaženiem ľavou rukou, mojou silnejšou, a vrazím Tobiasovi do lícnej kosti. Pohne sa asi o tri centimetre, zatiaľ čo v mojej pästi vybuchne vlna bolesti. Škaredo zanadávam a on sa len rozosmeje, zrejme ho vôbec netrápi, že som ho udrela do tváre.

,,To bolo dobré," vyhlási a v očiach mu zaiskrí.

,,Prepáč," zamrmlem a tiež sa jemne pousmejem. Päsť ma pekelne bolí, no ignorujem to.

,,Pokojne si oddýchni, čaká nás ešte dlhá cesta," poľaví napokon a odstúpi odo mňa ďalej.

Poprosila som ho, aby ma začal učiť tino a on na moje prekvapenie súhlasil. Tak sme ešte zopár hodín ostali pri jazere a cvičili sme až doteraz. Zatiaľ mi ukazoval len ako bojovať bez zbrane. Vybíjala som si hnev na neho priamo na ňom. Pochválil ma, že už toho viem celkom dosť, no stále to nie je perfektné. Stále ním nedokážem pohnúť, akokoľvek silno do neho udieram.

Vyzlečiem si spotené tielko a hodím ho do vody v jazere. Potom sama vleziem do studenej vody a doprajem si poriadne dlhý kúpeľ. Ktovie kedy sa znovu dostanem k nejakému zdroju vody.

Tobias spal s maskou akoby sa bál, že ho v noci niekto odhalí. No ráno si ju zasa zložil, akoby nič. Nepýtala som sa na to, veľmi sme sa od včerajšej noci nerozprávali.

Vyjdem von z vody a navlečiem na seba mokré tielko. Som stále tak rozhorúčená z tréningu, že mi mokrá látka vôbec neprekáža. V Hewe je oveľa teplejšie ako v Taure aj Ginghariane.

,,Ako môžeš žiť bez kúpeľa? Ešte keď celý deň chodíš v čiernom," podotknem, keď k nemu podídem.

,,Okúpal som sa v noci, keď si spala," odvetí mi nezaujato.

,,Hanbíš sa predo mnou?" opýtam sa a provokatívne nadvihnem obočie. Tobias si oblizne pery, načo mnou prejde vlna elektrického prúdu. Prečo musí vyzerať tak dobre?

,,Na moje telo nie je najkrajší pohľad," odvetí a pohľad mu stmavne. Tak o tom teda dosť pochybujem, keď má rovnaké telo ako Theo, je teda rozhodne na čo pozerať. Nadvihnem obočie a založím si ruky na hrudi. Tobias sa však na mňa vôbec nepozerá, akoby som mu svojou otázkou práve zničila náladu.

Tak ho nechám tak, len si obviažem tričko s dlhým rukávom okolo pása. Mokré vlasy si nechám rozpustené, aby mi ich slniečko pekne vysušilo.

Keď si odmyslím Tobiasa, je to naozaj veľmi pekný výlet. Hewa je oveľa krajšia ako Dunia alebo Gingharian. Tu je to totiž popretkávané mágiou, les je plný tajomných stvorení a rastlín. Už neraz som zbadala prekrásne kvetiny, ktoré som nikdy predtým nevidela. Občas som sa na nejaký názov opýtala Tobiasa. Na moje prekvapene ju nielen vedel pomenovať, ale ešte povedal aj jej účinky, a kde sa väčšinou vyskytuje. O jeho vzdelaní nepochybujem, to ja som tu tá, ktorá sa potrebuje učiť.

Tobias si nasadí na tvár striebornú lebku a potom si ju prekryje kapucňou.

,,Pripravená?" opýta sa chrapľavo. Prikývnem a rukami si objímem paže. Potom pomalým krokom vykročíme preč od krásneho jazera. Netuším ako sa teraz Tobias tvári, jeho maska ma irituje. Nedám to však najavo, nejako vycítim, že teraz do neho nesmiem rýpať. Tak len so zatnutou sánkou pridám do kroku.