Dračie Bojovníčky

45: Kúzlo Maji

Nemám slov. Hoci to nerada priznávam, Tobias mal pravdu. Aspoň v tomto mi neklamal. Pláž v Maji je naozaj oveľa krajšia ako akákoľvek pláž v Dunii. Keď s Theom prejdeme portálom, vyrazí mi dych.

Všetko okolo mňa je jasné, žiarivé. Len sa to tu hmýri pokojom, je ho priam cítiť vo vzduchu. Moje kožené čižmy sa zaboria do mäkkého bieleho piesku. Okolím sa nesie jemný šum vĺn, tak krásne číre more som ešte nevidela. Možno také kedysi existovalo aj v Dunii. Kým sme si to nezničili všetkými loďami a znečisťovaním.

,,Vítam vás v Maji. Jay-jay, Theo," ozve sa milý mužský hlas. Je to jeden zo strážcov, ktorý na nás čakali na druhej strane portálu. Majú to tu kontrolované rovnako ako v Taure.

,,Luna už vás očakáva," pokračuje a zamieri pomalým krokom ďalej po pláži. Na piesku sa našťastie nachádza drevený chodníček, inak by som sa musela brodiť pomedzi svetlé kôpky.

Theo mi vravel, že v Maji je len málo ostrovov, celá ich krása sa ukrýva pod vodou. Je to svet morských ľudí, takže sa vôbec nečudujem.

,,Je to tu prekrásne," zašepkám a jemne sa usmejem.

,,A to ani nie je najkrajší ostrov," zamrmle Theo. Uškrniem sa.

,,To znie, akoby si sem už niekedy zavítal. Keď skončíme s Lunou, mohol by si mi spraviť prehliadku." Theo sa takisto usmeje, pozerá na mňa o chvíľu dlhšie než by mal. Dúfam, že nevidí, ako veľmi ma to znervózni.

Kráčame hodnú chvíľu, no vôbec mi to nevadí. Pozorujem drevené domčeky okolo seba, aj tyrkysové more, ktoré spieva v diaľke. Strážnik, ktorý nás vedie odrazu zastane a rukou mávne k väčšiemu drevenému domčeku. Luna sa sem natrepala len narýchlo, ešte jej zrejme nestihli postaviť palác, ktorý si určite vyžiada.

,,Všetci už na vás čakajú," oznámi strážca a len v tichosti odkráča preč. Nestihnem mu ani len poďakovať. Theo zamieri dnu, jeho svetlé vlasy rozčeše vánok. Uvedomím si ako veľmi do tohoto sveta zapadá. Piesok je sfarbený ako jeho vlasy a koža, jeho oči sú ak oceán samotný a na pohľad je až dych-berúco krásny.

Potom sa však jemne otrasiem a vstúpim za ním dnu. Nemám čas všímať si vnútorné vybavenie domu, nie keď sa na mňa uprie toľko párov očí.

Luna zrejme obľubuje gauče, pretože ani tu, vo svete morských ľudí, nechýbajú. Leží na jednom z nich, sivé nohy necháva odhalené. Modré vlasy si nechala rozpustené, ako-tak zahaľujú jej odvážny výstrih. Okolo jej gauča sú rozvalené tri safijky, akoby to boli jej domáce zvieratká. Fuerza, Guerra a Fuego. Modrá, fialová a červená. Vôbec na náš príchod nereagujú. Čo sa o ďalšom gauči povedať nedá. Ephira sa postaví a s jemným úsmevom ma príde objať. Kate sa takisto postaví, no jej úsmev patrí len a len Theovi.

,,Som rada, že si v poriadku," ozve sa ryšavka a ja sa usmejem.

,,Bol so mnou on, ako sa mi mohlo niečo stať?" opýtam sa. Ephira sa jemne uškrnie a odíde privítať Thea. Kate mi len kývne hlavou a vráti sa späť na svoj gauč. Aj to je lepšie ako nič. Obzriem si poslednú dvojicu, ktorá sa v miestnosti nachádza.

Aryan ma sleduje tmavými očami, akoby som bola jej korisť. Zápästia jej väznia reťaze, ktoré sú pripevnené k podlahe. Luna zrejme nechce nič riskovať. Vedľa tmavovlásky sedí Ainion, žiarivo sa na mňa usmeje.

,,Vítam vás späť," ozve sa Lunin zvonivý hlas. Zabudla som ako krásne vlastne znie.

,,Tiež ťa rád vidím Luna," zašteboce Theo a sadne si na jeden z voľných gaučov. Lune odpustil za to, že tajila moju smrť, keď ho so mnou poslala do Hewy. Snažím sa ignorovať Katin nenávistný pohľad, keď sa posadím vedľa neho.