Stratená civilizácia

Kapitola 30

„Je mi zima." A lepšie sa pritisla k Zoenovi.

Zoen sa razom uvoľnil. „Idem pridať na termostate."

„Nie. Len ostaň." Vzala mu ruky a položila na svoje boky. Myslela si, že budú obaja pokračovať v spánku no Zoen mal očividne iné plány a Karina nenamietala.

Zoen sa aj pokúšal zaspať ale až priveľmi ho lákala predstava znova byť v Karine. Prstami našiel jej citlivé miesto. Skúšal, nakoľko bude odolávať ale ani malíčkom nepohla aby ho zastavila. Voľnú ruku mu vzala a preplietla si sním prsty. Vyhrnul jej trocha košeľu a nadvihol nohu. Potom do nej zozadu ľahko vošiel. Cítil ako mu stlačila prsty a zadok nasmerovala bližšie k nemu. Nemusel jej vidieť do tváre aby vedel, že si sex užíva rovnako ako on. Neprestával sa v nej pohybovať ani keď kričala jeho meno. Až keď sa zvalil na chrbát a udával rytmus, umlčal jej výkriky rozkoše bozkom. Tentoraz stihol vytiahnuť včas. Celú košeľu mala od jeho semena. Celý očervenel, čo našťastie v tme nebolo vidno.

„Operiem ti ju."

Karina sa zasmiala. „Veď mám pračku." Opatrne si ju vyzliekla a načiahla sa za dekou.

Zoen ju prikryl. Chcel odísť ale Karina ho stiahla k sebe. „Už odo mňa neodchádzaj."

Zoenovi od dojatia stiahlo hrdlo. Takéto silné pocity nezažíval ani pri svojej žene, a to ju nadovšetko ľúbil. Mal pocit, že Karina sa dostala do jeho srdca bez toho, aby o tom vedela. Ľahol si teda k nej. Obaja spokojne zadriemali.

Zoena ráno zobudil krik. Karina kričala z plného hrdla a metala sebou. Dezorientovane sa obzeral. Cudzí chlapi boli v byte a snažili sa jej zviazať ústa a ruky. No mykala sebou ako dračica, pravá bojovníčka ohňa. Snažil sa vstať ale bol ako omámený. Pred očami sa mu robili škvrny a každú chvíľu si myslel, že sa skláti na zem. Počul, ako Karina zúfalo volá jeho meno no nedokázal sa prinútiť jej pomôcť. Nakoniec jej do ramena pichli nejakú injekciu a odpadla jednému v náručí. Podvihol ju a na rukách odnášal preč. Zoen sa silou vôle snažil postaviť, vtedy si ho všimli.

„Tak už si hore braček?" Judáš si prisadol na stolík. „Dostal si takú silnú dávku a predsa ju tvoj vnútorný oheň rýchlo spaľuje." Naklonil sa k nemu. „Mal by som ti dať druhú, ale je tu riziko, že sa nemusíš prebrať." Postavil sa. „Ale nemôžem si dovoliť, aby si nás prenasledoval."

Zoen pred sebou zaregistroval päsť a potom upadol do tmy.

                            „Pridajte." Vedúci skupiny hnal chlapov. „Ak Karinu naložia do auta, stratíme ju."

Jeden z chlapov si nadbehol, odrazil sa od steny a skončil rovno pred skupinku unášajúcu Karinu.

Tí zastavili. Očami sa premeriavali.

Vedúci skupiny aj s ostatnými chlapmi ich obkľúčili. „Chceme len tú ženu, s vami nechceme mať žiadne problémy."

„Smola. Je naša." Judáš sa postavil pred Karinu.

„Načo ju Hikirovia potrebujú?" Vedúci skupiny nenápadne dával signál svojim chlapom.

„Bude z nej dobrá agentka." Judáš mal v hlase výsmech. Keby bolo na ňom, predstavovala hrozbu no Raphael si myslel, že teraz Karinu presvedčia na ich stranu. Podľa neho, je to nemožné. Jej bojovnosť a lojalita je neskutočná, a to sa mu na Karine páči.

„To nedovolím." Vedúci dal povel a chlapi sa do seba pustili. Bili sa ako o život ale Karininy záchranci mali výhodu, ovládali živly. Chlap s Karinou na rukách začal utekať no rýchlo ho dobehli a už mali Karinu vo svojich rukách. „Máme ju." Oznámili vedúcemu a polovica záchrancov sa vyparila aj s Karinou.