Stratená civilizácia

Kapitola 41

Dni ubiehali a Karina si pomaly zvykala. Zoen síce ťažšie ale vyzeralo, že postupne aj on splynie s Hikirmi. Z Raphaela sa stal otec roka. Zasväcoval Karinu do tajov Hikirov, vodil ju po rôznych pamiatkach, kde sa samozrejme vyhýbali tlačeniciam, kvôli vysokým kontaktom. Dokonca aj Zoen sa pristihol v myšlienkach, žeby si takýto život vedel užívať. Vždy bol potom mĺkvy a zachmúrený. Karina si tieto drobné zmeny všímala. Videla, že Zoen aj chce byť šťastný no presvedčenie a starý život v ňom boli hlboko zakorenené. Preto sa ho pokúsila rozptýliť alebo mu viedla myšlienky inam. Skoro každý deň trénoval, aby nevyšiel z cviku. Síce bol Zoen stále pod dozorom, pozorne si všímal dom a jeho okolie, skratky, tajné vchody, kamerový systém, strážnych psov. Karina k nim často chodila, obzvlášť teraz, keď mali šteniatka. On ich zatedy uplácal šunkou z kuchyne alebo piškótami, aby si naňho zvykli. Takto sa ich nemusel obávať, stačilo mať vo vrecku vždy zopár piškót. Karina si postupne každého získavala, aj keď sa našlo aj zopár protivných jedincov alebo chlapov, ktorý sa ju snažili zlákať. Tých si Zoen, ak mal tú možnosť, vyberal za spolubojovníkov v tréningu. Cítil zadosťučinenie, keď im mohol vraziť, zato že si dovoľovali na Karinu. Ako sa mu len páčilo, takto ventilovať energiu a ešte aj Karina v posteli... Spôsobovali hotové zázraky.

„Nejdeme sa niekam vypariť?" Karina sa obtrela o Zoena.

„Čo máš na mysli?" Zoen Karine prešiel po vlasoch a jeden prameň si nechal skĺznuť pomedzi prsty.

„Čo tak hokejový zápas?" Karina už držala mobil v ruke. „Ocko, môžem ísť von?" Karina sa zachichotala. Prikryla reproduktor rukou. „Ako školáčka." Odokryla sluchátko. „Jasné. Neboj. Pa ocko." Zložila. „Môžeme ísť."

„A čo tak iný zápas?" Zoen si posadil Karinu obkročmo na nohy. „Ty. Ja. V posteli." Zoen Karinu pohrýzol na krk.

„Čo tak najprv hokej a potom posteľ?" Karina ledva ovládla vzdych. Zbožňovala, keď ju Zoen bozkával na krku.

Zoen odovzdane položil hlavu na Karinine rameno. „Ako povieš, moja pani." No neodpustil si poslednú pusinku. „Ale čo tak namiesto hokeja, trochu bitky?"

„Máš málo adrenalínu v práci?" Karina sa zasmiala.

„V meste je oktagon. A mám lepší výhľad, keď si len v šatách ako naobliekaná vo vetrovke." Zoen sa pustil do Karininých pier.

Karina sa nechala presvedčiť. Obliekla si ľahkú blúzku a obtiahnutú sukňu. „Myslíš, že môže byť?"

Zoen si ju pritiahol. „Všetci chlapi ťa budú očumovať."

„Prezlečiem sa." Karina na seba nerada pútala pozornosť. Hlavne teraz nie, ako sa stala členkou Hikirov.

„Nie." Zoen Karinu zastavil. „Pristane ti to. A žiadnemu chlapovi nedovolím sa k tebe čo i len priblížiť."

Karina sa usmiala. „Nepotrebujem ich, keď mám teba."

Zoen nemohol uveriť, čo robí. Ako môže zrádzať svoj kmeň za jednu ženu. „Si pre mňa všetkým Karina."

Karina vedela, že Zoena ľahko manipuluje, ale musel jej veriť. „Aj ty pre mňa. Ostal si mi len ty a otec." Hodila sa Zoenovi do náručia.

„Vyrazme, nech nezmeškáme." Zoen potiahol Karinu za ruku. Mal pripravený plán. „A máš lístky?"

Karina poslala otcovi SMS. „Za chvíľu budú."

„Takéto privilégia." Zoen pokrútil hlavou. Vedel, že Hikirovia majú ľudí všade. No netušili, kam až ich pazúry siahajú.

„Nie je na škodu byť dcérou člena rady." Karina sa zasmiala.

„To veru nie." Zoen však už v hlave videl zničenie celého spolku. Neostane tu kameň na kameni keď s nimi skončí. Už len presvedčiť Karinu, že sa rozhodla zle.

Zoen očakával pri vstupe problémy, no žiadne neprišli. Ako sľúbil Karinin otec, čakal ich chlapík, ktorý ich odviedol na miesta s dobrým výhľadom. Nebolo okolo nich natrieskané, ako to býva na lacnejších miestach. Karina povzbudzovala a preventívne si zakrývala oči, ako náhle padla silnejšia rana.

Zoen sa smial. „Veď aj na hokeji sa mlátia."

„Ale tam majú chrániče." Protestovala Karina.

„Idem na wecko. Chceš niečo doniesť z bufetu?" Zoen sa postavil, nebadal, žeby Karine hrozilo nebezpečenstvo.

„Len minerálku prosím." Karina sa zapozerala na prichádzajúceho chlapa.

„Hneď som späť." Zoen odbehol.

Karina sa lepšie usadila. Sama sa cítila neisto. Bolo chvíľu pred prestávkou a tak sa rozhodla aj ona pre wecko, potom tam budú rady. Našťastie na wecku bola pred ňou len jedna žena a tak si počkala. Nevšimla si chlapa, ktorého upútala. Vyšla von a rovno jej zatarasil cestu.

„Ahoj kráska."

Karina onemela. „Čo tu robíš?!"

„Zmenila si sa. Opeknela." Chlap jej prešiel po líci.

Karina odvrátila tvár. „Nechaj ma na pokoji."

„Ale ale. Vždy si mala rada moje dotyky." Chlap sa na Karinu tlačil viac.

„Pokým som nezistila, že som sa o ne delila s ďalšími dvoma ženami!" Karina sa chystala odísť.

„Dobre si vedela, že nemám rád prekvapenia!" Chlap zvážnel. „Nemala si tam, čo hľadať!"

„Tak prepáč, že som chcela byť dobrá priateľka!" Karina odstrčila bývalého od seba.

Ex ju však zdrapil za zápästie. „Budeš naspäť moja! Nemala si ma opustiť."

„Dobre som spravila. S takým podvodníkom a klamárom nechcem mať už nič spoločné!" Karina sa snažila vykrútiť zápästie.

„Už máš predsa. Nepamätáš si Danyho? Je mu za tebou smutno." Ex sa uchechtal.

Karine prišlo malého šteniatka ľúto. Od svojho odchodu ľutovala, že ho nezobrala so sebou.

„Mala by si ho prísť navštíviť." Navrhol jej bývalý. „Obaja ťa radi uvidíme." Chlap trochu zmiernil hlas. „Zo všetkých troch, si bola najlepšia, no v posteli trochu slabá."

Karina nevedela, či mu vlepiť facku alebo ho kopnúť tak, že by už na posteľ ani nepomyslel. Očividne vycítil jej úmysly. „Na to rovno zabudni!" Zavrčal. „A povedz, zlepšila si sa?" Provokačne si ju pritiahol a prešiel po zadku.

Karina so sebou mykla.

„No tak kvetinka. Na pripomenutie starých časov." Ex oprel Karinu o stenu aby ju znehybnil.

„Nechaj ma!" Karina zvýšila hlas.

Okolo prechádzala skupina chlapov. Zbystrili pozornosť. „Slečna, ste v poriadku?" Jeden sa zahľadel na jej zápästie.

„Ak by ste boli taký láskavý, a odprevadili ma na moje miesto, bola by som veľmi rada." Karina hodila po neznámom zúfalý pohľad.

„Veľmi rád." Odstrčil nechápavého chlapa a ponúkol Karine rameno.

Bývalý ostal čumieť. Nedovolil si ísť proti presile, nato mu jedna ženská nestála. A videl, ako naňho ostatní z partie hrozivo pozerali. „Ešte sme neskončili!" Naštvane odkráčal.

„Čo tak panáka na povzbudenie nervov?" Navrhol jej chlapík.

„Ďakujem za pomoc. Ale každú chvíľu by sa mal vrátiť môj doprovod." Karina nechcela skončiť z kaluže do blata. Aj keď chlapi vyzerali solídne.

„Počkáme s vami, čo poviete?" Chlap ju viedol teda k miestu, kde Karina ukázala.

Karina sa obzerala po Zoenovi. Kam sa len vyparil.

Čo myslíte? Má problém Karina alebo Zoen? :D Pridlho sa im nič nestalo :D