Stratená civilizácia

Kapitola 63

Doktor Karinu vyšetril a zobral krv. „S výsledkami sa ozvem hneď, ako budú. Zatiaľ len oddychujte slečna Karina. Pravdepodobne za tým bude len zvýšený tlak."

„Dohliadnem aby si oddýchla." Zoen Karinu prikryl tenkou dekou.

Tá sa len hlbšie zamotala do deky a otočila sa doktorovi chrbtom, netrpezlivo čakala, kedy odíde. „Zoen, zavolaj mi prosím Noela."

Zoen zdvihol obočie. „Načo?"

„Zavolaj ho prosím." Karina sledovala cez okno ako sa hýbali oblaky. A pritom tento deň tak pekne začal.

Zoen napokon Karinu poslúchol a asi za pol hodinu prišiel aj s Judášom.

„Áno Karina?" Judáš stál medzi dverami.

„Nechaj nás Zoen." Karina sa ani neotočila.

„Ako?!" Zoen obišiel posteľ a naštvane si prekrížil ruky. „Ani náhodou."

„Zoen odíď." Karina mala tvrdý výraz tváre. „Potrebujem sa s Noelom porozprávať."

Zoen však stál ako socha. „Sme manželia Karina. Do akýchkoľvek malérov sa plánuješ dostať, počítaj so mnou."

„Tentoraz nechcem aby si mi do toho zasahoval." Karina si unavene pretrela oči. „Dnešný deň sa čím ďalej, tým viac menil na pohromu. „V pravý čas sa všetko dozvieš."

Zasiahol Judáš. „No tak Zoen, poslúchni. Aj tak vieš, že Karinu neustrážiš. Nájde si okamih, kedy sa stretneme."

Zoen zaťal sánku. „Budem hneď za dverami!"

Karina sa posadila. „Tak, ako si pokročil so zháňaním ľudí?"

Noel si sadol oproti Karine. „Pár som ich vytipoval a niektorých aj kontaktoval. Zatiaľ všetci súhlasili, len jeden chcel žalovať a tak sa mu stala nemilá nehoda." Noel sa uškrnul, za svojím cieľom by už šiel aj cez mŕtvoly. Už mal dosť Hikirov, a práve Karina sa stala jeho lístkom k slobode.

Karina prikývla. Dobre vedela, že nemôžu za sebou nechávať svedkov. „Dá sa tým ľuďom veriť?"

„Vyberal som len takých. Budú ti úplne verný. Stačí dať povel." Noel každého jedného osobne preveril.

„Mám pre vás prvú úlohu." Karina podišla k dverám a snažila sa zachytiť jej puto so Zoenom. Bol tu a počúval každé jedno slovo. Pristúpila bližšie ku Noelovi a kývla mu, vošli do kúpeľne. „Budete hľadať moju mamu."

Noel nevedel, či Karine preskočilo zo smútku a nechcel skúšať jej dnešné labilné nervy. „Karina, tvoja mama je mŕtva."

Karina hnevom zablýskali oči. „Je nažive a vy ju nájdete, nech to stojí čo chce. Ak budú nejaké problémy, sama sa zapojím do tejto akcie!"

„Ale Karina..." Noel zavrel ústa.

„Na sto percent som si istá, že ju môj otec niekde drží. Alebo držal, dlho mi trvalo, pokým som si prečítala správu. Ale určite je nažive. Ten únos a vraždu, ktorú som videla na videu bola len hraná. Hikirovia ju majú!" Karina zaťala päste. Mala vtedy viacej pátrať. „Sme tu, sme pri zdroji tak ju nájdeme!"

„Ak to má pod palcom tvoj otec, viac budú vedieť jeho ľudia. Čo Nathan?" Noel si povedal, že aspoň za skúšku nič nedá.

„Skúsim sa ho nenápadne spýtať. Myslíš, že je na našej strane?" Karina si Nathanom nebola istá po takejto zrade.

„Je verný Raphaelovi od začiatku. Preto mu ťa otec vlastne zveril. No myslím, že si ho získaš. Je do teba zaľúbený." Noel zamlčal, koľko chlapov by Karinu chcelo a splnili by jej všetko, čo by si zmyslela.

„Nejaké náznaky tam boli, ale predsa každý vie, že patrím Zoenovi." Karine to nedávalo zmysel.

„Skús ho držať v medziach, aby Zoen nepraskol žiarlivosťou a aj Nathan bol spokojný. Bol by z neho silný spojenec." Nebolo by na škodu, mať svojho človeka priamo pod nosom rady.

„A ešte niekto vplyvný, ktorý by sa dal zlákať na našu stranu?" Karina rozmýšľala o ďalších slabinách Hikiroch.

„Možno ten tvoj strýček z rady, ktorý si ťa tak obľúbil a jeho ľudia. No o druhých by som musel lepšie pouvažovať, takto narýchlo neviem." Noel mal práce vyše hlavy ale našťastie, nebolo teraz veľa misií, kde by ho posielali a tak mohli s Karinou kuť vlastné plány.

Karina prikývla. „Budeme sa naďalej stretávať aby o tom Zoen vedel, nechcem aby nás z niečoho upodozrieval. Dohodneme si nejaké znamenie."

„Čo tak knižnica? V dohodnutej knihe necháš odkaz, kde a o koľkej sa stretneme." Navrhol Noel.

„Výborný nápad." Karina pokývala hlavou.

„A Karina, zváž aj zapojenie Zoena. Je to predsa len môj brat, tvoj manžel a jeden z popredných bojovníkov kmeňa. Bude nápomocný." Noel nechcel obchádzať svojho brata, ak sa medzi nimi mala budovať dôvera, trebalo na nej pracovať.

Karina si vzdychla. „Máš pravdu." Pokynula rukou a pohli sa naspäť do izby. „Ešte niečo Noel."

Noel sa zastavil na ceste k dverám.

„Nepovieš v kuchyni, aby mi spravili čokoládový koláč? Mám naň veľkú chuť." Karina sa zasnene usmiala.

„Maličkosť." Noel vyšiel z izby a jeho miesto nahradil Zoen.

„Vôbec sa mi nepáčia tieto tvoje pykle." Zoen si ustarostene obzrel Karinu. „A mala by si ležať."

Karine už bolo lepšie. Jej plán sa práve rozbiehal a nálada tiež stúpla. „Ľahneš si so mnou?"

Zoenovi zmizli z čela vrásky. „Samozrejme láska." Uložil sa vedľa Kariny, tak aby jej bolo pohodlne. Čoskoro zaspala.

Noel zašiel do kuchyne a potom do knižnice, vytipoval knihu na kraji, v druhej poličke. Aby dočiahla aj Karina a bola nenápadná. Opatrne zaklopal na dvere Karininej spálne. Otvoril mu Zoen. „Kde je Karina?"

„Spí." Zoen mal stručnú odpoveď.

Noel prikývol. „Odkáž jej, že koláč jej pošlú na izbu a kniha je prvá sprava, druhá polica zo spodu. Nejaké obrábanie zeme či čo."

Zoen nechápal. „Nech robíte čokoľvek, nepáči sa mi to."

Noel brata upokojoval. „Čoskoro ťa Karina zasvätí." Odmlčal sa, lebo po chodbe prechádzal sluha. „Máš úžasnú manželku, ver jej."

Zoen si pripomenul, že presne tieto slová mu kedysi povedal aj serok Hewa.

„Ja viem. Prial by som si, aby si aj ty našiel svoju vyvolenú." Zoen sa nemohol hnevať na brata donekonečna. Už zradili obaja, aj keď každý z iných dôvodov.

„Zradcovia si nezaslúžia rodinu." Judáš zlostne zaťal zuby. „No tvoja Karina to zmení." Žmurkol na Zoena a zmizol.

Ach Karina, čo zase zamýšľaš. Zoen sa vrátil do izby.

Tááák, ešte vás chvíľku potrápim :D ale rozbiehame sa z kopca, odteraz pôjde všetko veľmi rýchlo :* Ako obvykle, ďakujem za komentýýý, veľmi si ich vážim :3