Stratená civilizácia

Kapitola 24

Karina spozornela. „To on ti spravil tú ranu?"

Zoen prikývol.

„A to môže len tak, či čo?!" Karina sa rozhorčila. Zabudla vnímať Zoenovu ruku, erekciu aj zvyšok jeho sexi tela.

„Karina nič nepodnikaj. Ignoruj to." Zoen sa pokúsil pokračovať.

„Nie. Proste toto si nemôžu dovoliť k vlastným ľuďom." Karina vyliezla spod Zoena.

Zoen klesol do matraca, rovno na boľavú ruku. „Do riti."

Karina sa otočila. „Ublížil si si?" Hnev sa zmenil na obavy.

„To tá rana." Zoen sa posadil. „Od normálneho ohňa sa koža zahojí ako každé zranenie ale od vnútorného ohňa je to horšie a páli viac." Zoen sa natiahol po masť, ktorú si včera doniesol.

„Daj, pomôžem ti." Karina vzala masť a opatrne Zoenovi natierala ranu. Ani si neuvedomila, že je stále vyzlečená.

Zoen si ju obkročmo posadil na kolená. „Moja krásna ošetrovateľka." Zoen zastrčil Karine neposlušný pramienok vlasov za ucho.

Karina sa smutno usmiala. „Asi by som si mala spraviť zdravotnícky kurz. Pri tebe jeden nikdy nevie, kedy sa zíde."

Zoen sa naoko urazil. „Stále predsa nie som zranený."

„Vôbec." Karina ruky položila Zoenovi na nahú hruď. Nikdy podrobne neskúmala jeho jazvy no Zoen mal nimi posiate celé telo a teraz k nim pribudla ďalšia.

Zoen hypnoticky sledovala Karinine prsty, ktoré sa túlali po jeho hrudi a smerovali nižšie. Pomaly sa jej prisal na pery a bral si viac. Karina pohupovala panvou.

„Karina," Zoen prerušil bozk. „Ak sa nebudeme milovať, tak je toto najväčšie mučenie."

Karina sa usmiala. „Tak ma pomiluj." Karina odvážne prešla Zoenovi po erekcii, až donútila Zoena prudko nasať vzduch. Stiahol si nohavice, bez toho aby Karinu pustil a potom do nej hladko vošiel. Obom vyšiel z úst slastný vzdych.

„Bože Karina." Zoen ani netušil, ako mu ženská spoločnosť chýba. Karina sa hýbala vo svojom vlastnom rytme, vychutnávala si Zoena v sebe. Nechtami mu prešla od chrbtice až po vlasy. Dravo Zoena pobozkala. Zoen sa s Karinou postavil, bez toho, aby z nej vyšiel a uložil ju do postele. Zrýchlil tempo. Karina mu zaťala nechty do chrbta. Stihol vytiahnuť len tak tak. Zvalil sa na Karinu a ťažko oddychoval.

Karina bola v nebi. „To bolo niečo neskutočné."

„Ešte si nič ani poriadne neokúsila." Zoen si ľahol vedľa Kariny a pritiahol si ju.

„Máme času koľko chceš. Môžeš mi ukázať všetko čo vieš." Karina sa zamrvila.

Zoen sa lišiacky uškrnul. „To aby sme začali." Na Karininých perách pristál bozk.

Karina nemala vôbec zdravú mieru, čo sa týkalo Zoena. Chcela ho neustále. Zrýchľoval údery jej srdca, spájal energie a nútil ju znova a znova túžiť po jeho sexi tele.

„Prečo tu sú veľký vodcovia ako Alexander Veľký, Titus Flavius, Kýros II. Veľký, Thutmose III. či kráľ Štefan?" Karina nechápala, načo sú v knižnici knihy o týchto veľkých vodcoch.

„Lebo patrili k nám. Viedli nás k lepšej budúcnosti a bojovali proti Hikirom. Ľudia to nazývalo vojnami, potlačením vzbury či povstaním no bolo to len krytie. Naša história je spojená s vašou viac, ako sa domnievaš. Svet bojoval proti Hikirom aj keď o tom nevedeli. Napríklad taký Atila, vodca Hunov alebo Napoleon, či z novodobej histórii Hitler, tí všetci patrili k Hikirom." Zoen musel veľmi oprášiť pamäť, aby si spomenul na školské učivá.

Karine padla sánka. „To nieéé."

„Ale áno. Predsa len žijeme v utajení tisícky rokov ale nie všetko sa dá zatajiť, ale zamaskovať áno. A ľudia sa dajú ľahko zmanipulovať, podplatiť alebo vydierať, na každého je tu nejaká páka." Zoen v kresle už niekoľký raz zmenil polohu, bolo mu dlho.

Karina zadumane vstala. „Takže na každého, áno?" Podišla bližšie k Zoenovi. „A aká páka platí na teba?" Rukami omotala Zoenovi krk a sadla si mu na nohy.

Zoen sa žiarivo usmial. „To predsa nemôžem prezradiť."

„Ale no táák." Karina sa zahniezdila. Videla, ako na ňu Zoen reaguje, odkedy včera spolu spali.

Zoen Karinu chytil za zadok. „Možno by sa jedna slabina našla."

„Podľa mňa je to veľká slabina." Karina rozkročila nohy na Zoenovi.

„Tiež si myslím." Zoen Karine rozopol zips na nohaviciach.

„Zoen, tu?" Karina sa cítila ako puberťačka.

„A prečo nie? Veď aj tak sem nikto nechodí." Zoen pokračoval v odhaľovaní Karininho tela. „Mala by si nosiť šaty, je to pohodlnejšie."

„Naposledy som mala šaty v Turkménsku." Karina prehla chrbát, keď jej Zoen prešiel po prsiach.

„Tie boli krásne." Zoen sa Karine prisal na bradavku.

Karina sa zaprela o Zoenovu hruď, nikdy nebude mať dosť pocitu, keď je Zoen v nej. „Neprestávaj."

Zoen zrýchlil, pocítil Karinin orgazmus a za chvíľu aj svoj.

„Nádhera..." Karina nemala slov.

„Aspoň už vieš, načo je skutočne dobrá knižnica." Zoen Karinu obdaril bozkom. „Aj keď na takéto veci, sú stavané skôr zadné police."

Karina sa začala upravovať. „Nabudúce." Karina si takúto pauzu v práci užila.

Zoen neodolal a ešte Karinu pri vstávaní stiahol späť. „Nabudúce, to nebude také rýchle."

„Chystáš mi v práci spraviť nadčasy?" Karina sa žiarivo usmiala.

„Tak sa ti tu zapáči, až budeš v knižnici prespávať." Zoen Karinu neochotne pustil.

„Ak sem dotiahneš posteľ, nie je problém." Karina dala Zoenovi posledný bozk a pobrala sa k stolu. Asi za pol hodinu sa obzrela. Zoen v kresle zadriemal. Nechcela ho budiť a snáď sa nič nestane, keď si zájde do kuchynky. Dostala chuť na sladké. Na chodbe stretla seroka Agira. Chcela ho obísť bez pozdravu no serok ju zastavil. „Dobrý deň."

„Môžeš ísť so mnou Karina?" Serok Agir ukázal rukou do chodby.

Karina teda nasledovala seroka.

„Moje varovanie očividne nezabralo, cítim z teba Zoenovu energiu." Serok Agir začal zhurta.

„Za múdrosť sa blázniť, a mier bojovať, za vieru sa pýtať a za lásku bojovať." Karina si prekrížila ruky na hrudi.

„Úplné klamstvá. Bojovníci bojujú za víťazstvo a kmene bojujú za správnu vec." Serok Agir musel Karine vyvrátiť slová.

„Láska je správna vec." Karina myslela na okamihy so Zoenom.

„Láska je slabosť." Serok Agir zvýšil hlas.

„Ľutujem vás serok Agir. Ak ste nepoznali lásku, za ktorú sa oplatilo bojovať, ste na tom dosť mizerne." Karina nevedela, kde sa v nej vzali tieto slová, no očividne prestrelila.

Serok Agir sa rozohnil. „Ako si dovoľuješ takto sa so mnou rozprávať! Ty malá nula, nie si nič! A dovolíš si ma takto urážať."

Karina zvýskla. Ponad hlavu jej preletela ohnivá guľa a na zemi ostali uhlíky popola.

Mne sa takýto zvrat rozhodne páči :D A najbližšie kapitoly budú rozhodne zaujímavé :D

Ďakujem za všetky prečítania a hlasy :*