Stratená civilizácia

Kapitola 54

Chlapi pozerali ako vyorané myši, niektorí pobúrene, niektorí zarazene alebo prekvapene. Karina prišla ako veľká voda s Nathanom.

„Ako sa správate k svojim milenkám, tak sa odteraz budete správať aj k svojim ženám! Darčeky, komplimenty a hlavne sa budete venovať svojim deťom a ženám. Ak s nimi strávite určitý čas, ženy sa vám odvďačia. Skúste ich zobrať na výlet, nákupy či len prechádzku. Uvidíte, aké budú vďačné. Voľnosť tiež nezaškodí. A hlavne, aby sa k nim nedostali klebety o milenke či inom nepeknom koníčku." Karina stála pred chlapmi ako generál. „Kto bude chcieť, môže sa porozprávať so mnou alebo vybavím odborníka cez vzťahy. Môžete sa rozprávať sami, v skupine ale hlavne sa rozprávajte so svojou manželkou. Spýtajte sa jej, aký mala deň, čo dnes robila alebo či ju niečo netrápi. Buďte pozorný, šarmantný." Karina samú seba prekvapila, ako dobre jej to ide. Naozaj ju výcvik u Hikirov menil.

„A čo naše manželky? To ich večné kvílenie a vyvádzanie alebo odmietanie sexu." Chlapi sa ohradili.

„Prečo nepoviete svojej manželke, čo vám vadí? Ak sa vzťah pokazí, je to vina oboch a tak isto aj záleží na oboch aby sa opäť do seba zaľúbili." Karina zmiernila tón. „Nevybrali ste si ženu vašich predstáv ale aspoň sa posnažte. Ak vám bola žena dobrá na rodenie potomka, potom je vám dobrá aj ako priateľka a milenka."

Podaktorí vyzerali, že o Karininých slovách uvažujú. „Ak sa posnažíte vy, budú usilovať aj vaše ženy. Buďte gentlmeni a spravte prvý krok. Dvorte jej, akoby to bola neznáma žena a vy ste sa snažili získať jej srdce." Karina bola spokojná. Ak jej malý pokus vyjde, rozbehnú to vo veľkom.

„Ja to teda skúsim." Jeden z chlapov sa postavil z kresla.

Karina sa usmiala. „Tak to má byť." Povzbudila aj ostatných.

Karina sa hrala s Ralou. Rástla ako z vody.

„Ahoj." Zoen prišiel do ohrady s levicou.

„Ahoj." Karina konárikom behala po zemi a levica ho naháňala.

„Dnes si bola skvelá." Zoen sa oprel o plot. „Počúval som vo vedľajšej miestnosti."

„Na začiatku som veľmi znervóznela. Ale mám taký pocit, že tréning nie je na škodu. Akoby som bola odvážnejšia, nezdá sa ti?" Karina pozrela na Zoena a levica chytila konárik.

„Ty si bola predsa vždy odvážna." Zoen Karinu pobozkal. „A každým dňom sa zlepšuješ. Nesmieš sa stále toľko podceňovať."

„Ja viem." Karina sa hanblivo pousmiala. „Stále sa však neviem vzdať svojho myšieho kožúšku, je mojou súčasťou."

Zoen si prisadol ku Karine. Spomenul si, ako na začiatku Karinu považoval za obyčajnú šedú myš. Ale ako sa hovorí, tichá voda brehy myje. A o Karine to platí mnohonásobne. „Skrýva sa v tebe viacero osobností."

„Jasné. Mám nábeh na schizofréniu." Karina si odfrkla a Zoen sa rozosmial.

„Našťastie milujem všetky." Zoen stiahol Karinu do náručia. „Ľúbim, ako sa postavíš aj za slabších. Ľúbim, s akou tvrdohlavosťou sa so mnou hádaš o svojej pravde. Ľúbim tvoju odvahu i hanblivosť, húževnatosť i starostlivosť. Ľúbim, ako sa mi tvoje boky hýbu na mojich. Ale predovšetkým ľúbim teba, zato aká si."

Karina od dojatia nevládala prehovoriť. „Och Zoen." Otočila sa, a dala Zoenovi sladký bozk so všetkou láskou, ktorú k nemu cítila.

„Čo robíš?" Zoen našiel Karinu zhrbenú nad skicárom.

„Nič." Karina skicár zavrela.