Stratená civilizácia

Kapitola 69

„Stretli sme sa tu, aby sme zrekapitulovali, čo sa stalo ale hlavne, ako budeme pokračovať ďalej." Lucas hovoril za svoju rodinu. S Brianou im už nič nebráni, aby sa zobrali a Karinu dlho pokladá za svoju dcéru. Spolu s ňou získal aj syna. A Noel sa tiež oťuká a vyberie nevestu, možno tuná z osady.

„Stratili sme 5 bojovníkov a ostatní sa vyliečia." Jeden z vedúcich rodín rekapituloval straty. Hovoril vecne, aj keď za svojimi druhmi smútili, museli rátať s tým, že nie každý sa vráti domov.

„Ujma mohla byť väčšia, nebyť Noela a Zoena." Karinine meno nepadlo, kvôli nej bol celý tento útok.

„Súhlasím. Odstránenie kamier, psov a ukázanie pascí bolo veľmi nápomocné." Lucas sa sebavedomo pozrel na Noela.

Ostatní tiež súhlasne pokývali hlavami.

„Takže s radosťou uvítame nového člena nášho spoločenstva?" Lucas to chcel oznámiť, no vyšla z neho otázka.

„Ja som za. Pravdaže na skúšobnú dobu mu bude pridelený strážca." Znova chlapi, hlavy rodín prikyvovali.

„Koho vyberieme?" Lucas už napadlo jedno meno.

Chlapi hovorili svoje mená, alebo ochotných strážcov.

„A čo tak Alexa?" Lucas opatrne navrhol.

Chlapi spustili rehot. „Chceš ho poslať na popravu? Možno ju skrotí. Alebo sa nedožije rána." A podobné poznámky padali do platcu.

„Spýtame sa jej." Lucas už vyslal chlapca, aby doviedol Alexu.

Alexa prišla za pár minút. Karina si ju obzerala rovnako zvedavo ako Noel, len Zoen sa tajomne uškrnul. Vycítil z nej ohnivú energiu, bola bojovníčkou.

Alexa ostražito stála pred radou. „Volali ste ma."

Chlapi so širokými úsmevmi otočili hlavy ku Lucasovi. Lucas si odkašlal aby nabral istotu v hlase. „Vybrali sme ťa ako strážcu pre Noela. Pre začiatok, aby sme sa uistili, že mu môžeme plne dôverovať." Ukázal rukou na Noela.

Alexa si pohŕdavo obzrela Noela. „Mám právo odmietnuť?"

Noel naprázdno prehltol pri Alexinom pohľade.

„Samozrejme." Lucas nemohol Alexu ani nikoho do ničoho nútiť.

Alexa si sadla do kúta miestnosti. „Na konci porady oznámim svoje rozhodnutie."

Lucas prikývol. „Dobre. A my pokračujme." Neuniklo mu, ako Noel s Alexou po sebe pokukujú. „Takže, aký postup zvolíme teraz?"

Chlapi začali medzi sebou diskutovať.

„Mohla by som prehovoriť?" Karina sa potichu ozvala.

„Nech sa páči." Jeden z chlapov Karinu vyzval. Predtým mala v osade dobré meno, svojím odchodom si to pokazila. „Hikirovia sú oslabený, no ani my nie sme pripravený. Určite sa budú chcieť pomstiť kmeňom, lebo pochybujem, že o vás vedia." Karina pod stolom hľadala Zoenovu ruku, jej istotu. „V prvom rade by sme mali varovať kmene a spojiť sa s nimi. Ak nájdeme spoločnú reč, budeme silnejší."

„Doteraz sme prežili bez kmeňov, nepotrebujeme ich! Ale kmene by boli dobrý spojenci!" Chlapi sa rozdelili na dva tábory, horlivo diskutovali.

„A keby som šiel ako vyslanec?" Ozval sa Zoen. „Ja patrím do poprednej rodiny kmeňa ohnivého národa. Musia ma minimálne vypočuť."

„Ty už nepatríš ku kmeňom, si predsa Hikir." Jeden z chlapov to vypľul ako nadávku.

„Nie som!" Zoen priznal. „Neprisahal som a nemám ani značku."

„Ako je to možné?" Čudovali sa.

„Karina ich preľstila." Osvetlil situáciu Noel. „Aby zachránila môjho brata, spojila sa sním putom živlov." Vyhrnul Zoenovi rukáv na tričku a ukázal sa náramok. Karina tak tiež spravila. „Sú pravý manželia podľa najväčšieho zákona prírody." Niekto zašepkal.

„Áno. A tak nemusel Zoen prisahať. No prisahal, ale nie Hikirom ale Karine a tá využila zmätok, ktorý vyvolala a svoju prísahu neuskutočnila." Noel vtedy obdivoval Karininu šikovnosť.

Všetky oči sa obrátili na Karinu. „Nezaprie svoj živel, má múdrosť vzduchu."

Briana pociťovala hrdosť na svoju dcéru. Do rady sa nezapájala, aj keď ju Lucas počúval, v osade bola privandrovalec. Už pre nich urobila toľko, bola ich súčasťou, no nepripadala si dôležitá. Proste bola spokojná ako Lucasova družka.

„Keďže sme si vyjasnili túto otázku. Čo mi odpoviete?" Zoen čakal reakciu na svoju predchádzajúcu otázku.

„V tomto prípade, by bolo vhodné poznať stanovisko kmeňov. Aspoň by sme vedeli, na čom sme." Dizirkovia opäť spustili debatu.

„A to sa im naozaj chceme ukázať?"

„Nezabúdajte, čo bolo predpovedané." Lucas zdvihol prst. „Karina spojí všetkých v jedno a zavládne mier. Buďme to my, ktorý spraví prvý krok v ústrety lepšej budúcnosti."

Karina prehltla. Momentálne sa necítila na takú dôležitú úlohu no vedela, že je v tom zapletená až po uši. Chcela pre svoje dieťa bezpečie a miesto, kde sa nemusí o neho obávať.

Nakoniec sa dohodli, vyšlú Zoena s Brianou ako poslov, ak kmene súhlasia, spoja sa aj keď svoje osady a ľudí neprezradia, všetko pôjde len cez Zoena a Brianu.

„Tak Alexa, ako si sa rozhodla?" Lucas prešiel k poslednému bodu porady.

„Prijmem tento záväzok." Alexa sa postavila.

„Dobre. Vyjdime von, ak porazíš Noela v boji, dokážeš, že ho budeš vedieť zvládnuť." Chlapi sa tiež postavili a smerovali pred chalupu.

Zoen sa so širokým úsmevom obrátil na brata. „Veľa šťastia braček."

Noel si odfrkol. „Si myslíš, že ma zdolá nejaká žena? Mňa?" Noel sebavedomo vykročil za Alexou.

Karina drgla do Zoena. „Vieš niečo, čo ja nie?"

„Alexa je bojovníčka ohňa. Cítim jej energiu Agiru." Zoen Karinu držal za ruku.

„Mne hneď spôsobila zimomriavky. Už len ten jej pohľad." Karina sa striasla.

„Skrze mňa ju možno tiež vieš vycítiť, ale nie v takej miere. Alebo to spôsobujú tvoje gény po predkoch z ohnivého národa. Tožvie." Zoen už ale sledoval ako sa okolo Noela a Alexy vytvoril kruh. Potom skoro padol od smiechu na kolená.

Noel nestihol ani zareagovať a už kľačal pred Alexou a nemohol sa pohnúť. Hanbou mu horeli až uši. Chlapi mali ohromné divadlo a jeho brat taktiež.

„Určite ho zvládne." Rehotali sa ako bláznivý.

„Očividne nie si taký dobrý bojovník." Alexa Noela pustila.

Noel sa postavil. „Mám za sebou toľko misií a porazených, žeby si ma nedobehla, ani keby si od rána do večera v teréne." Noel sa snažil nejako obhájiť.

Alexa pohŕdavo Noelovi pozrela do očí. „Možno si sa ešte nestihol preorientovať, no tu si u Dizirkov. Môžeš mať Hikirovský výcvik, no oproti nášmu štýlu boja ti je úplne naprd."

Noel od hnevu až purpurovel. „To sa ešte uvidí." Chystal sa Alexe vrátiť porážku.

„Noel." Zavolal Zoen. „Poď sa s nami napiť. Nechaj to tak." Zoen už poznal brata, za tie dva roky u Hikirov sa zblížili a povedal by, že nadobudli skoro rovnaký vzťah ako za mladi. „Ideme oslavovať naše prijatie."

A sme u konca. Veľmi pekne ĎAKUJEEEEEM za všetky hlasy a krásne komenty :3 Ale ešte sa s vami nelúčim, zajtra prekvapko ;)