Stratená civilizácia

Kapitola 10

Zahli do tmavej uličky a Zoen vedel, že je zle.

„Je to len skratka." Muž uisťoval Karinu.

„Ako povieš. Ja sa tu nevyznám." Karine začali blikať varovné signály. Medzi ľuďmi sa cítila v bezpečí no tu po tme a bez svedkov bola ľahký terč. Rýchlo v kabelke hľadala nejakú zbraň. Nič nenašla. Ale kúsok od nich sa váľal dajaký hranol, možno ho ním dokáže ovaliť. Veľmi malé percento úspechu ale iný plán nemala. Potkla si nohu o nohu a spadla na zem.

„Si v poriadku?" Muž sa priblížil ku Karine.

„Jasné. Len som zle stupila." Karina už bola skoro pri hranole.

„Pomôžem ti." Muž mal v ruke pripravenú injekčnú striekačku.

„Ani sa nehni." Zoen priložil chlapovi zbraň na temeno hlavy.

Karina stuhla. Pomaly otočila hlavu a nevedela sa vynadívať na Zoena. Takéto vojenské gate mal aj v nemocnici ale v kombinácii s čiernym tričkom a koženkou bol neodolateľný. Zoen bol vlastne sexi v hocičom. Ale v tejto chvíli bol hlavne nevyspytateľný a hrozivý.

„Odhoď to a kráčaj k múru!" Zoen chlapovi stále mieril na hlavu.

Muž spustil ruku a Karina videla, ako sa na zem skotúľala striekačka. Rýchlo cúvala aj ona k stene, kde sa o múr ihneď vyšvihla hore. Na zemi bola zraniteľnejšia.

„Nemal si chodiť Zoen." Chlap mal ruky pozdĺž tela.

„Tak to som sa ukázal v pravý čas." Zoen mal hlas úplne kľudný. „Prečo si chcel Karinu?"

„Je celkom pekná, nemyslíš? Trochu sa s ňou pohrať predtým než zomrie." Muž hodil úlisný úsmev na Karinu.

Karinu naplo. Ako mohla byť taká naivná. Už nikdy nebude odvrávať Zoenovi.

„Mŕtvy budeš ty!" Zoen až zavrčal.

Muž sa vôbec nebál. „Počul som legendy o slávnom Zoenovi z ohnivého národa. Ale mňa nepremôžeš." Sebaistota z muža len tak sálala.

Zoen zaťal sánku. Náročky ho provokoval a darilo sa mu.

„A ešte niečo." Muž obrátil svoju pozornosť na Karinu. „Pozdravuje ťa Judáš."

Zoenovi cvaklo v hlave. Vrhol sa na chlapa, no keďže ten útok očakával, ľahko sa mu vyhol.

Karina so strachom sledovala, ako sa mlátia. Zoen bol zúrivý a muž pokojný, mal navrch aj keď Zoen udieral väčšou silou. Keby neušla, nič by sa nestalo. Je to jej vina. Uprela pohľad na hranol. Nabrala odvahu a s hranolom v rukách potichu pristúpila k mužom. Zavrela oči a buchla. Našťastie netrafila Zoena a cudzinca natoľko zmiatla, až ho Zoen knokautoval.

„Ženská jedna. Ak chceš pomáhať, vždy maj otvorené oči!" Zoen sťažka dýchal.

„Tak prepáč!" Karinou prešla zlosť. Snažila sa pomôcť a ešte na ňu kričí. Chlap sa pohol a Karina ho znovu tresla.

Zoen schytil putá a muž mal razom spútané ruky. Oprel ho o stenu a prefackal. Zoen šiel rovno k veci. „Čo s tým má Noel?"

Muž vypľul krv a zazeral po Karine. „Sprostá bosorka."

Zoen mu vrazil. „Odpovedaj!"

Ticho prerušoval len Karinin splašený dych.

Zoen začal chlapa prehľadávať. Natrhol mu tričko. Na kľúčnej kosti zasvietila značka. „Karina!" Zoen skríkol hlasnejšie. „Dobre si ju obzri. Značka slnka symbolizuje vyvrheľov!"