Kapitola 23

295 20 0
                                    

znak Hikirov, keďže som ho tu viac krát spomínala :)

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

znak Hikirov, keďže som ho tu viac krát spomínala :)

Zoen nadvihol prekvapene obočie.

„No vtedy bol ešte len obyčajným civilom. Briana ho odmietla. Už si zistil, že Agir nemá rád slovo nie. A keď ho neskôr zvolili za seroka, Briana sa zľakla. Bála sa, čoby bolo s ňou a jej potomkom. Poprosila ma, či by som nešiel za krstného jej dcére, radosťou som súhlasil. Predsa len, s takou silnou ochranou bola v bezpečí, o to viac, keď utekali od Raphaela. Briane som pomáhal, ako som mohol."

„Takže, vy ste ten kontakt z vnútra." Zoen ostal udivený.

„Áno." Priznal serok Hewa. „Nie vždy som bol serokom, starým dedom ktorý riadi náš kmeň. Predtým som bol vojak. Ale to už sú dávne časy." Serok sa zaspomínal.

„Prečo Briana utekala pred Raphaelom? Boli predsa manželia." Zoena to udivilo.

„Raphael nepatrí k nám." Serok ďalej nevysvetľoval.

„Akože, je z druhého štátu, či iný živel?" Zoen nechápal.

„Raphael mal predkov z národa Agir, preto je jeho dcéra odvážna a znesie tvoju energiu, aj keď hewa prevláda." Serok Zoenovi vysvetlil.

„No nemá schopnosti." Zoen skonštatoval.

„Bohužiaľ. No povedal by som, že zdedila až nadprídel bystrosti. To dievča nás povedie k dobrej budúcnosti." Serok zastal. „Jedno mi sľúb Zoen Betirs. Ak sa pominiem, preber moju štafetu a ochraňuj Karinu. Viem, že si jej blízky, bližší než na prvý pohľad vidieť. Preto ťa prosím, nech spraví čokoľvek, buď s ňou."

Zoen cítil vážnosť týchto slov. Dobre vedel, že Karina sa mu zaryla hlboko do srdca, nato aby ju vedel opustiť. „Sľubujem."

Serok pozrel na oblohu. „Bude pršať, vrátime sa dnu."

„Veď na oblohe nie je ani mrak." Zoen sa díval na slnečnú oblohu.

„Vietor fúka oblaky od západu. Nesú aj vodu." Serok Hewa obrátil Zoena na spiatočnú cestu. „Zoen, o čom sme sa bavili, nesmie padnúť ani slovo. Nikde nikomu, ani Karine."

„Prečo?" Zoen nechcel mať pred Karinou tajnosti.

„Nechceme ju predsa zatiahnuť do našich radov." Serok Hewa rozprával tajomne.

„Ale veď v nich už predsa je." Zoen bol naozaj zmätený.

„Nemusí byť ešte viac. Jej osudom nie je byť pešiakom na šachovnici." Serok videl záblesk budúcnosti. Karina je tá, ktorá povedie Hikirov a národy k mieru.

„Takže nemá vedieť, kto je jej otec?" Zoen mal zo všetkého guláš.

„Otec si dcéru nájde. Tvoj brat príde a Karina vás opäť spojí bratským putom." Serok Hewa potľapkal Zoena po ramene. „Hovorím ti, Karina všetko zmení."

Stratená civilizáciaWhere stories live. Discover now