Stratená civilizácia

Kapitola 16

Zoen už upadal do sladkej ríše spánku, kľučka na dverách sa pohla a dnu vstúpila Karina. Žena, ktorú ochraňoval a obdivoval. „Potrebuješ niečo?"

Karina neodpovedala. Podišla bližšie k posteli. „Chcem ťa." Zoen dostal vášnivý bozk. Ako náhle sa spamätal, jemne ju odtlačil. „Karina..." Drobnými prstami prešla od ramien až po dlane. Priložila si ich na boky a ďalej sa venovala jeho perám. Zoen podľahol. Bola taká žiadostivá, sexi a priťahovala ho, ako už dávno žiadna žena. Jeho zmysli však vibrovali, niečo nesedelo. Zozbieral posledné zvyšky sebaovládania a pretrhol bozk. Pritiahol si ju za bradu a skúmal oči. Pozerala priamo naňho ale akoby hľadela skrz. Spala. Očividne nebol jediný, ktorý po nej túžil. Karina cez deň svoju túžbu ovládala. Vzal ju na ruky a odniesol do izby. Zajtra sa musia porozprávať o jej námesačnosti.

Zoen ráno sledoval ako Karina spí. Bola rozkošná, aj s tou slinkou, ktorá jej tiekla po brade. Nechcel ju budiť. Hlavne sa bál, ako zareaguje. Nadvihla ruku a položila si ju priamo na jeho hruď. Potom sa znenazdajky pritúlila. Zoen mal bez tak problém s rannou erekciou. Chcel sa vymotať z postele no nemohol. Musel ju jednoducho zobudiť. „Karina." Jemne ňou zatriasol.

„Ešte nie." Karina sa naďalej tisla k Zoenovi.

„Musíš vstávať." Zoen sa posúval bližšie k okraju postele.

„Chvíľočku." Karina sa pretočila na druhú stranu.

Zoen ihneď vyskočil z postele. Dlhšie by nedokázal ležať vedľa Kariny. Zmizol v kúpeľni.

Karina sa prebrala. Počula špľachot vody. Obzerala sa po izbe, včera večer vyzerala inak. Z kúpeľne vyšiel Zoen. Toto nie je jej izba! Od hanby natiahla na seba perinu až po krk. Preboha, čo tu robí.

„Už si hore?" Zoen otváral kufor. Pokúšal sa nájsť nohavice.

„Čo tu robím?" Karina sa ozvala spod periny. Nemala v úmysle ukazovať sa Zoenovi hneď z rána. Musela vyzerať strašne. Síce už spolu prežili pár spoločných nocí, Karina si však starostlivo vyberala pyžamo. Momentálne mala na sebe len dlhé tričko.

„V noci si prišla." Zoen konečne našiel vojenské gate.

„Prečo by som sem chodila?" Karina vykukla spod periny. Správala sa ako puberťáčka.

„Spala si. Prvý raz som ťa preniesol naspäť. Druhý krát som ťa nechal spať pri mne. Láska." Zoen Karinu podpichol. Otočil sa k nej a ako si obliekal tričko, blížil sa k nej s dravým úsmevom. „Nemusíš sa hanbiť. V noci som ťa videl." Zastal nad ňou a pomaly sťahoval perinu.

Karina vypleštila oči. „My... Milovali sme sa?"

Zoen sa priblížil ku Karininej tvári na pár centimetrov. „Keby chcem, už si moja." Kútik úst podvihol.

Karina nepohla ani brvou. Nevedela, či ňou prešla vlna smútku, zato že sa nič nestalo alebo úľavy, lebo sa Zoen správal ako gentlmen. „Ď... Ďakujem, že si nevyužil situáciu."

„Karina, som chlap. Nie bláznivý puberťák, ktorí ide po každej sukni." Zoen si odfrkol.

Karina očervenela ešte viac. Netušila, čo si o tom celom myslieť.

„Nevedel som, že si námesačná." Zoen zmenil tému a venoval sa šnúrkam na topánkach.

„To ani ja." Zamrmlala Karina.

„Odteraz budem musieť dávať pozor aj v noci." Zoen sa prichystaný postavil pri posteli.

Karina si Zoena obzerala. Typický vojak. Určite iné oblečenie ani nemá. Odkopla perinu a chystala sa zdrhnúť.

„Počkám ťa v kuchyni. Čo by si si dala?" Zoen sa tváril neutrálne no najradšej by Karinu zvalil naspäť do postele a... Ostal vzrušený, znova. „Sakra."

„Čo?" Karina sa zastavila na ceste k dverám.

„Nič. Stretneme sa v kuchyni." Zoen zdúchol.

Karina sa teda dala dokopy a zamierila do kuchyne. Už ju čakal len lístok s nápisom: Musel som odísť. Prídem pre teba. Z

Karina sa najedla a prechádzala po chodbách. Na stene si prečítala: Oddelenie výskumu. To vyzeralo úplne ako z filmov o budúcnosti. Cez sklo pozorovala ako myši pichli akési sérum a odkvacla, potom k nej pristúpil muž s vodou a niečo mrmlal. Spomenula si, že niečo podobné s ňou robil doktor v nemocnici. Hlavou jej preleteli spomienky na profesora, no jej smútok akoby pochádzal z veľmi ďaleka. Dokázala si vybaviť len šťastné okamihy. Kúsok od nej cez sklo preletel kameň. Až zhíkla, naplašila sa. Bežalo k nej dievča.

„Veľmi sa ospravedlňujem. Nechcela som. Viete, ešte sa len naplno učím využívať svoje schopnosti." Dievča bľabotalo.

„To nič." Karina sa snažila dostať dych do normálu. „Radšej počkám Zoena v izbe"

„Myslíte Zoena Betirsa? Toho ostrieľaného bojovníka?" Dievča sa nadchlo.

Karina doteraz nepočula Zoenovo priezvisko, ale určite ich tu nepobehovalo viac. „Áno."

„On je taký úžasný a sexi..." Dievčina sa úplne rozplývala.

„Čo o ňom viete?" Karina sa chytila príležitosti dozvedieť niečo o Zoenovi.

„Je veľmi tajomný, no ale viete ako, klebety sa šíria rýchlo." Dievčina rozprávala, odbočovala od témy ale Karina sa aspoň trochu rozptýlila.

Zoena dali zavolať ohľadom misie. Najprv volal so svojimi nadriadenými, čo je nové s Karinou a potom šiel k terajšej rade starejších.

„Vítame ťa u nás Zoen." Prehovoril zástupca ohňa. Vždy boli piati, nepárne číslo.

„Ďakujem." Zoen sa usadil oproti nim.

„Čo nám vieš povedať o Karine?" Zástupca Av.

„Je inteligentná, veľmi inteligentná. Pracovitá a s dobrým srdcom. Trochu bojazlivá, ale nič, čo by sa nedalo vyriešiť ochrancom či menším výcvikom. A má predkov zo vzdušného národa." Zoen by dodal aj sexi, ale to zamlčal.

„Zaujímavé." Ozval sa starejší Hewa. „Jej mamu so záznamov poznáme. Aj keď našej organizácii sa vyhýba. Praprastará matka vedela ovládať vzduch, no tým línia ovládačov vzduchu u nich končí. No ak vravíš, že je múdra, mohli by sme ju využiť pre jej vedomosti."

„Rozlúštila náš symbol len pomocou vykopávok." Dodal Zoen.

„Očividne nejaké kmeňové gény predsa len zdedila. Čo jej otec?" Ozval sa starejší národa Erd.

„Neznámy. Alebo skôr zatajený." Zoen prestúpil z nohy na nohu. Nechcel preukázať nervozitu ale vedel, že túto otázku nezodpovedá. Jej mama po sebe dokonale zahľadela stopy.

„Prijal by si ju do kmeňa?" Starejší národa Agir skúmal Zoenovu auru.

„Aj keď o tom nevie, už je jednou z nás. Spolok jej dal na výber, a zvolila si organizáciu." Zoen musel napnúť všetky nervy, aby sa neprezradil.

„Takže sa jej dá dôverovať?" Prehovoril starejší živlu Av.

„Na sto percent." Zoen neváhal ani sekundu.

„Priveď ju."

Zoen odišiel a za pár minút kráčal k starejším s poslušnou ženou za pätami.