Stratená civilizácia

Kapitola 18

No posledný riadky zo zvitku jej začali dávať zmysel. „Nie sú to ľudia, bojujú proti vám aj vaši."

„Naozaj si bystrá žena." Starejší Hewa prikývol. „Chytrosť vzduchu v sebe nezaprieš."

„Chytrosť vzduchu?" Karina ostala zaskočená.

„Z ohňa sa rodia bojovníci." Serok z ohnivého národa sa ozval.

„Zo zeme sa rodia stavitelia." Pokračoval serok Erd.

„Z vody sú najlepší liečitelia." Serok Av významne prikývol.

„ A zo vzduchu sú myslitelia. Vietor nám šepká a tak sme s informáciami vyspelejší národ ako každý kmeň zvlášť." Serok Hewa dodal.

Karina si myslela, že sa bavia o rozprávkach ale už videla silu živlov a tak nepochybovala. „Tak prečo ste povstali proti sebe?"

„Starý šaman Yeken na prelome predminulých tisícročí mal videnie. Zem sčerná popolom, rieky vyschnú a ľudstvo zomrie zo všetkých smerov. No inak nám nevyložil tento útržok budúcnosti. Nevieme, čo znamená a Hikirovia si toto tajomstvo strážia." Starejší hovorili bez nejakých emócií.

„Hikirovia sú tí zlí?" Karina si domyslela.

„Áno." Starec prikývol. „Vieme, že šaman Yeken bojoval proti zmiešaným manželstvám, a keď neuspel, odišiel."

„A prečo ste teda neposlúchli? Nebol by žiadny spor." Karine sa zdalo toto riešenie ako logické.

„Naši predkovia si chceli slobodne vybrať partnerov. Ty by si si vybrala niekoho, koho ti vyberú rodičia či rada starších?" Starejší Hewa sa Kariny opýtal.

„No vy ste to robili. Čítala som Recine zápisky, takže dobre viem, že ste dievčatám vyberali manželov vy." V Karine stúpol hnev. O čo tu vlastne išlo.

„V najlepšom záujme kmeňa a prírody." Dvihol hlas serok Agir.

„No jasné. Takže, vlastne vo vašom. Aby ste si udržiavali moc a regulovali populáciu v kmeni." Karina si odfrkla. Vo viacerých národoch regulovali pôrodnosť. Zväčša si to odniesli ženy, ktoré umierali pri pôrode alebo potrate.

„Naši predkovia robili všetko pre najlepšie dobro kmeňa." Už zvýšil hlas aj serok Erd.

„Presvedčte ma." Karina tieto odvážne slová vypustila nepremyslene. No už bolo neskoro cúvnuť. Brali tu ľudí ako svojich poddaných a nie rovnocenných partnerov. Vedela, že takúto hierarchiu využívali aj ľudské kmene, ale sú predsa v 21. storočí. Toto už je archaický vládnuci systém.

„Ako si praješ." Serok Agir sa hrozivo postavil a na oboch dlaniach sa mu rozhoreli ohníčky. „Uvidíš silu živlov."

„Nie!" Serok Hewa zamával rukou a vietor v miestnosti prudko rozfúkal ohník. „Najskôr po dobrotky."

Karina len vystrašene pozerala, nezmohla sa na slovo rovnako ako Zoen. Bola pravda, oheň bol vždy výbušný. Ale Zoen nečakal, žeby Karinu presvedčovali bolestivými metódami.

Starejší Hewa pristúpil ku Karine no tá cúvla, zabrzdil ju Zoen. „Ospravedlňujem sa za seroka Agira. Ukážeme vám našu knižnicu. Tam sú naše doterajšie znalosti a rozhodnete sa sama." Ponúkol Karine rameno.

Karina po malom váhaní ponúkané rameno prijala a nechala sa viesť do knižnice. „Ideš?" Serok zvolal na Zoena.

Zoen pobehol. Kráčal dva kroky za nimi.

Serok Hewa usmerňoval Karinu. „Tak, vitaj v našej skromnej knižnici." Otvoril dvere.

Karine padla sánka, doslova. Toľko kníh pokope nevidela ani v univerzitnej knižnici. „Som v raji."