Stratená civilizácia

Kapitola 58

„Poďme." Zoen ponúkol Karine rameno a nasledovali dav. Chodby ich zaviedli popod dom až do pivnice, aj keď pri podrobnejšom skúmaní si Karina všimla malú jaskyňu. Takže boli v prírodnom útvare. Čakali. Na Arinu doliehala únava, za chvíľu bude aj svitať, podľa mobilnej aplikácie, pár minút po štvrtej. Rituál musí mať niečo spoločné so slnkom, inak by ich nenechali tak dlho čakať. Karina potiahla nosom. „Cítiš to?" Pošepla Zoenovi.

„Veľmi jemná aróma kvetov." Zoen sa obzeral. A aj našiel zdroj. Služobníčky odeté vo farbách ohňa, zeme, vzduchu a vody niesli plnú náruč akýchsi kvetov, ktoré rozkladali po okraji. Potom nasledovali štyria chlapi, každý mal na svojej hrudi vytetovaný symbol jedného zo živlov. Boli živou prezentáciou starých tradícii. Tiež niesli v náručí kvety, no tieto poukladali do stredu, na pripravené ležadlo alebo menšie pódium, ak by sa to tak dalo nazvať.

Karina prehltla. Očividne všetci bojovníci ohňa boli sexi chlapi, aj keď vzduch by stál tiež za hriech.

Služobníčky, ktoré doniesli kvety, teraz každému dávali za lyžicu medu. Karina neurčito pozerala na zlatistú lepkavú hmotu.

„Je to len med Karina." Otec ju napomenul a postrčil bližšie. Sám potom zaujal svoje miesto.

Karina si oblizla pery, naozaj len sladký med. Ucítila Zoenove ruky na svojich bokoch, ako sa k nej bližšie pritlačil.

„Moja sladká Karina... Najradšej by som ťa celú pokvapkal medom a zlízal každú jednu kvapôčku medu." Zoen zachrapčal Karine do ucha a končekmi prstov prešiel odzadu krížov a skončil na Karininom rozkroku. Karine nabehli zimomriavky.

Chlapi stáli v kruhu a so spojenými dlaňami nehybne čakali.

Dnu vstúpila prekrásna žena. Niesla sa ako kráľovná, nikto nepochyboval že práve ona je šamanka. Odetá len v tenkých šatoch pokrytých symbolmi, vpredu zopnutými gombíkmi so znakom Hikirov. Vstala si do stredu kruhu, kde okamžite zareagovali prítomné živli. Na prvom chlapovi sa v dlani ukázal plameň, druhému sa vytvoril malý výr vzduchu, tretiemu nakvapkala z jaskyne voda a štvrtému šamanka zdvihla zo zeme hrsť hliny a vložila do rúk. „V mojom tele sídli duša šamana. Prvého svojho druhu, ktorý ovládal všetky štyri živli!" Zdvihla ruky do vzduchu a spolu s nimi sa zdvihli aj živli, levitovali. „Ja symbolizujem vládu nad prírodou. Aby sme túto vládu udržali, každú dekádu sa opakuje rituál, ktorý zabezpečí našu budúcnosť." Z každej svetovej strany prišiel jeden pár. Od západu neskutočne sexi muž so ženou. Boli vysoký, opálený a mali dokonale vypracované telo. Ohnivý národ. Od východu zase pristúpili malý ľudia tmavej pleti s hnedými očami. Zem. Zo severu prišiel bledý pár, vysoký a chudý no aj tak krásny. Symbolizovali vzduch. A nakoniec od juhu prišiel pár nesúci znamenie vody. Tiež vzrastovo menší s modrými očami a ladnými pohybmi. Odev bol jednoduchý a v podstate u každého rovnaký, rozdiel bol len vo farbách. Sadli si pod pódium, no stále mali pod sebou kvety. Ohňovému národu podali dve fakle, ktoré chlap zapálil.

„Oheň k ohňu." Šamanka preriekla a fakle sa prekrížili. Zo zemitého národu žena s mužom zdvihli za hrsť hliny a spolu sypali do spoločnej nádoby. „Zem k zemi." Pokračovala šamanka. Národ vody tiež z dvoch hrnčekov nalieval spoločne vodu do jedného džbánu. „Voda k vode. A vzduch so vzduchom." Vzdušný národ sa nadýchol a vyfúkol vzduch oproti sebe. Z každého páru sa postavil jeden, dvaja chlapi a dve ženy, ktoré ovládali svoj živel. Do misky so zemou priliali vodu a vzduch znova fúkol, no teraz akýsi dym. Priložili aj fakľu a miska so všetkým zbĺkla.

Karina fascináciou ani nemrkla a rovnako to bolo aj u ďalších ľudí v jaskyni.

„Vidíte na vlastné oči." Šamanka otáčala miskou na všetky strany. „Ak sa pomieša všetko dokopy, vzniknú pohromy a prírodné katastrofy. No ak zmiešame našu krv v dobrej kombinácii, vznikne život." Vzala novú misku do ktorej dala hrsť zeme a zaliala ju vodou. Vyrástla rastlinka. V jaskyni pohli pákou a dnu sa vliali prvé slnečné lúče, potom zafúkal vietor a rastlina rozkvitla. „Na vlastné oči pozorujete harmóniu, ktorá v tomto okamihu naplnila tento malý kúsok sveta."

Karina rastlinu nepoznala, no očividne nebude rásť niekde v záhradke, keď ju tu dokázali vyčariť v priebehu pár minút. No trochu jej pripomínala púštnu ružu.

„A teraz vytvoríme novú a silnú budúcu generáciu." Šamanka pokynula rukou a živli, ktoré doteraz levitovali nad ňou, pomaly padali k zemi až sa stratili. Chlapi so znameniami sa pomalými pohybmi šamanky dotýkali a vyzliekli jej šaty. Rovnako aj páry, ktoré sedeli pri nej na pódiu sa vyzliekli a začali milovať.

Karina už dlhšie vnímala Zoenove narastajúce vzrušenie a jemný dotyk na pokožke. Obzerala sa, hostia, ktorí prišli pozorne sledovali živé porno pred sebou alebo sa navzájom dotýkali. Na každého vplývala táto elektrizujúca atmosféra. Jemná vôňa kvetov sa menila na ťaživú, Karina začínala počuť prvé vzdychy. Nechápala, ako šamanka môže zniesť štyroch chlapov naraz ale očividne jej každý dopriaval uspokojenie svojím spôsobom. Starali sa o ňu ako o ten najvzácnejší drahokam. Videla jej v tvári úplné blaho, v tom momente ho chcela prežívať tiež. Popustila uzdu svojej zdržanlivosti. Zoen sa na ňu okamžite vrhol. Nenásytne ju bozkával a vyhŕňal šaty. Cúval s Karinou k stene.

Zoenovi bolo teplo odkedy ochutnal ten med. A ten obrad bol prosto neuveriteľný, ani len netušil že dnes uvidí orgie naživo. Pociťoval nával vzrušenia každou sekundou, čo rituál prebiehal. A poznal, že v tom nie je sám. Chlapi sa túlili k svojim partnerkám a niektorí sa delili o jednu ženu. Iskrenie vo vzduchu bolo nadpozemské a prítomnosť ohňa mu len pridávala na intenzite. No Karina ich držala na uzde, aj keď aj ona povoľovala. Tlačil ju ku stene, úplne horel vytržením. Čo najskôr chcel byť v Karine.

Karina pred očami zhliadla Nathana. Čo ak by ich mohla mať naraz, aj Nathana aj Zoena? Zamietla túto myšlienku hneď ako sa jej zrodila v hlave, alebo skôr ju zamietol Zoen prudkým až zvieracím zavrčaním. Nathan však nemizol, ukazoval jej cestu von. A Karina konečne otvorila oči, nebol nikto kto by sa len díval. Skôr či neskôr by aj ich rozdelili alebo sa k nim niekto priplietol. Veľmi ťažko sa jej však sústredili myšlienky, keď jej Zoen prstami prechádzal po citlivom mieste a pritom hrýzol krk.

„Karina!" Zoen vydal hrdelný zvuk.

ani som vás dlho nenechala čakať na pokračovanie :D Veľmi by ma zaujímal názor, čo hovoríte na rituál? :D