Stratená civilizácia

Kapitola 59

„Karina!" Zoen vydal hrdelný zvuk.

Karina sa trochu pousmiala, aké to bolo vtipné. Obaja boli uprostred orgií a neprestávali na ostatních žiarliť. „Tu nie láska." Premohla opojenie a ťahala Zoena von. Kývla Nathanovi, keď odchádzala. No pravdepodobne ju už nevnímal, oči nechal na peknej brunetke, ktorá sa trochu na Karinu podobala. No Karina v tejto chvíli dokázala myslieť len na Zoena. Vôbec jej nevadilo, že nedošli ani do domu. Zoen ju oprel o prvý strom, ktorý bol krytý pred očami prípadných divákov. Stále mu však nestačilo. V dome vbehli do najbližšej miestnosti, ktorá bola po ceste do ich izby. Zoen si Karinu bral drsne a horlivo, akoby mal nastať koniec sveta a všetko, čo potrebuje k nasledujúcemu dňu, je len Karina. Jeho vnútorný oheň sa mu rozlieval žilami ako láva. Spaľovala ho vášeň, ktorú dokázala schladiť len Karina, no tá horela s ním.

Karina sa zobudila opretá o Zoenove rameno. Celé telo ju bolelo. Opatrne sa pozviechala z postele a povystierala. Pozrela na svoje šaty, ktoré boli na franforce, držali pokope silou vôle. Vyzliekla ich a nahá vošla do kúpeľne. Zhrozila sa. Krk jej pokrývali cucfleky a na rukách či nohách si našla začínajúce modriny. Čo to v noci len stvárali so Zoenom. Teraz by bodla teplá vaňa no hlad sa hlásil nástojčivejšie. Rýchlo sa osprchovala a zabalila do osušky. Pricupitala k Zoenovi a dala mu bozk na odhalené rameno. Aj on mal natrhnutú košeľu, a dole spal nahý. Prečo? Niečo nezrozumiteľne zamrmlal. Karina sa teda otočila k šatníku a rýchlo na seba hodila legíny a nejaké tričko.

„Kam ideš?" Zoen mal ospalý hlas.

„Na raňajky. Aj keď," Karina pozrela von oknom. „Podľa slnka je už neskoré poludnie."

„Prespali sme celý deň?" Zoen sa začudoval.

„Očividne." Karina sa ešte priplichtila k Zoenovi. „Ale šli sme spať až v neskoré ráno."

„Ooo, áno. Táto noc bola prinajmenšom dosť prekvapivá." Zoen Karinu stiahol vedľa seba.

„Pamätáš si celú noc aj ráno?" Karina odhrnula Zoenovi vlasy z čela, už mal dlhú ofinu.

Zoen sa zamračil. „Spomínam si na obrad a orgie a potom sme sa milovali. Ale si aj pamätám, ako tvoje šaty vôbec nespolupracovali." Hladkal Karinu po vlasoch.

„To vysvetľuje, prečo sú roztrhané na cimpr campr." Karina privrela oči. „Ale treba objasniť ešte jednu vec." Popotiahla trochu golier trička a Zoenovi ukazovala cucfleky.

Zoen sa zháčil. „Na toto si spomínam len matne." Lepšie si obzeral svoje dielo. „Povedz prosím, že som skončil len na krku."

Karina sa neodvážila odpovedať. „Povedzme, že do zajtra milovanie vynecháme."

„To som bol taký hrubý?" Zoen sa úporne snažil pripomenúť, čo viedlo jeho včerajšie správanie. Niečo na tom rituály sa muselo stať. Ale čo, kvety a med ešte nikomu neublížili. Možno bola vo vzduchu nejaká droga, iné vysvetlenie nemal.

Karina rýchlo Zoena upokojila. „Samozrejme, že nie. Len jeden oddychový deň neublíži ani tebe." Narážala na Zoenov chrbát a ramená.

„Určite nevyzerám horšie ako ty." Zoen sa pomaly dvíhal.

„Tak našťastie si chrbát nevidíš." Karina nahodila nevinný úsmev. „Ale chvíľu nebudeš môcť nosiť tielka."

„Ako si ma dokázala poškriabať cez košeľu?" Zoen zdvihol obočie.

„Netuším. Ale niekde je natrhnutá a nie odo mňa. Takú silu by som nemala." Karina si obzerala roztrhnuté švíky. „Očividne ti rovnako zavadzala ako nohavice či moje šaty." Poukázala na fakt, že Zoen je polonahý.

„To by sme mohli patrične využiť ale povedala si, že máme pauzu." Zoen stiahol tvár do grimasy.

„Netvár sa tak." Karina buchla Zoena do pleca. „Ja som rada, že dokážem chodiť."

Zoen sa ihneď stiahol. „Prepáč láska." Karine na perách pristál malý bozk. „Vôbec nerozumiem, čo to do mňa vošlo. Vždy si dávam veľký pozor, aby som ti neublížil a za pár hodín som ťa tak dokatoval."

„To nie je tvoja vina." Karina Zoenovi kreslila na hrudi krúžky. „Nehovorím predsa, že to bolo zlé." Hanblivo sa začervenala. „Len nie som zvyknutá, na také drsné milovanie."

„Budem nežnejší." Zoen na dôkaz svojich slov, spojil ich pery v jemnom bozku.

Karine zaškvŕkalo v žalúdku.

„Ideme jesť." Zoen sa postavil a smeroval do kúpeľne. „Dám si rýchlu sprchu a môžeme ísť."

Zo Zoena ešte kvapkala voda, keď kráčali do jedálne. Obvyklý ruch nahradilo ticho.

„Kde sú všetci?" Karina sa začudovala. Stopla jedného zo strážcov.

„Ešte spia slečna Karina alebo sa nachádzajú vo svojich izbách, prípadne záhrade. Vonku je pekné počasie." Strážca jej odpovedal.

„A môj otec?" Karina bola prekvapená. Očividne nebola sama, kto mal za sebou búrlivú noc.

„Pokiaľ viem, ešte nevstal. Ale nebojte sa, o šamanku a jej ľudí je dobre postarané." Strážcu zavolal hlas z vysielačky. „Prepáčte, už musím ísť."

Zoen vystrčil hlavu z jedálne. „No kde sa toľko túlaš?"

„Už bežím." Karine sa zase ozval žalúdok. Dala si tousty so šunkou a syrom, zatiaľ čo Zoen sprášil dva rezne s ryžou a ešte kuracie stehno s kompótom. „Spomaľ, lebo ti bude zle." Karina napomenula Zoena s pobavením v hlase.

„No čo. Ranné milovanie ma úplne vyčerpalo." Zoen si odhryzol z kuraťa.

Karina akurát dopíjala čaj, keď sa objavil aj jej otec. „Dobré ráno." Karina sa usmievala ako slniečko na hnoji.

„Dobré." Raphael si rovno nalial kávu.

„Spal si vôbec?" Karina pochybovačne zdvihla obočie.

„Karina, trochu sprostá otázka, keďže si ma včera videla na rituály, nemyslíš?" Raphael si prisadol ku Karine.

Karina očervenela. „To každý...?" Nedokázala dopovedať vetu.

„Áno. Kto sa zúčastnil rituálu mal rovnaké nástojčivé túžby. Čo podľa mňa využilo aj pár nepozvaných hostí." Raphael si odfrkol pri spomienke, ako mu jeden mladík vyfúkol krásu brunetu.

Karinu poháňala dychtivosť po informáciách. „Čím to bolo spôsobené?"

Necháte sa prekvapiť alebo si skúsite tipnúť? Dokonca má rituál reálnu ingredienciu, aj keď neviem či až do takejto veľkej miery :D