Stratená civilizácia

Kapitola 52

„Ja by som tento sprostý zákon hneď zrušila." Karina vdýchla Zoenovu vôňu a naozaj cítila aj svoju. Páčilo sa jej to. „Ani si neuvedomujem, aké mám v tebe šťastie."

„Áno, v našom svete je čoraz neobvyklejšie manželstvo z lásky." Zoen Karinu objímal. Všímal si, že odkedy im spravili značku, obaja sa vedeli vžiť do toho druhého ale aj ich puto sa prehĺbilo.

Karina spozorovala, ako žena odchádza. „Pôjdem za ňou. Zistíš niečo o jej manželovi?"

„Nebodaj sa mám hrať na agenta?" Zoen by sa bol aj zasmial, keby Karina nebola taká vážna. „Dobre, skúsim sa popýtať."

„Ďakujem." Karina dala Zoenovi malú pusu a už sa náhlila za ženou. Na toaletách si utierala maskaru, očividne sa jej rozmazala od sĺz. „Ahoj."

Žena sa obzrela s opovrhnutím.

„Chcem sa ospravedlniť, boli to odo mňa kruté slová." Karina si od nervozity skrúcala prsty. „Mrzí ma to."

Žena sa na Karinu otočila. „Prečo by si mala byť iná než ostatné? Upodozrievate ma z nevery vašich manželov len zato, že trochu koketujem. A potom mám doma peklo."

Karina otvorila ústa no žena ju ihneď zastavila. „Zabudni na tento rozhovor. Nikdy sme sa nestretli." S falošným úsmevom vypochodovala von.

Karina stratila chuť na akúkoľvek spoločnosť. Vyšla z toaliet a pozerala po ľuďoch. Vytvárali sa tu skupinky a ženy si ukazovali na chlapov, očividne nie ich manželov alebo ohovárali. Muži zase pokukovali po ženských výstrihoch či iných krivkách. Vyhľadala Zoena.

„Vidím, že rozhovor nedopadol veľmi dobre." Zoen schoval Karinu v mocnom objatí.

„Mal si aspoň ty úspech?" Karina sa nechala hladkať po chrbte. Ostatných vypudila z mysle, ostali len oni dvaja.

„Mal. Predseda je sukničkár a hajzel. Usporiadava večierky, o ktorých rozhodne nechceš počuť." Zoen sa oprel bradou o Karinine temeno.

„Niet divu, že sa potom jeho žena správa tak protivne." Karina bola roztrpčená.

„Keby si chcela, určite tu nájdeš viac takých. Čo som sa trochu povypytoval a počúval, manželstvo je len obchod. Muži si potom hľadajú milenky a ženy doma trpia alebo tiež majú tajných milencov. Záleží, koľko slobody im manžel dá. Táto spoločnosť je skazená skrz naskrz." Zoen potlačil nechuť k takýmto praktikám.

„Veď nežijeme predsa v 15. storočí." Karina bola zhrozená. „Nie sú všetci takí zlí." Karine sa vybavovali v mysli ľudia z domu, s ktorými sa denno denne stretávala a sú šťastní. „Musíme im pomôcť."

„Karina," Zoen ju trochu odtiahol, aby jej videl do očí. „Už som ti hovoril, nemôžeš spasiť celý svet. Proste tento systém tu funguje storočia, len tak ho nezmeníš."

„Ale aspoň skúsim." Karina sa zaťala. „Toto nenechám len tak." Odstúpila od Zoena a od jedného stola si pritiahla stoličku do menšej miestnosti, kde sa len posedávalo. „Môžem poprosiť o vašu pozornosť?" Karina sa vyštverala na stoličku. „Chcem skúsiť malý výskum a dúfam, že sa doňho zapojíte."

Pár ľudí sa zasmialo no zvedavosť ich prilákala.

„Poďte aj vy, čím viac, tým lepšie." Kývla rukou na tých, ktorí sa nemali k činu. „Dobre, tak ktorí sa zapoja, poďte ku mne bližšie a ktorí ma okašľali, prosím otočte sa chrbtom."

Raphael podišiel k dcére. „Čo stváraš Karina?"

„Uvidíš ocko. No vlastneneuvidíš." Karina sa zasmiala. Skontrolovala miestnosť, kto nechcel byťzúčastnený, radšej odišiel. „Výborne, a teraz všetci zatvorte oči." Začulahundranie. „Ale no táák, nemôžem každému z vás dať šatku na oči. Ja verím,že sa nebudete pozerať." Karina čakala, pokým všetci nezavrú oči. „A teraz zdvihne ruku ten, ktorý je v manželstve nespokojný alebo nešťastný." Karinu prekvapilo, koľko ženských rúk sa zdvihlo. „Dobre, každého, komu sa Zoen dotkne dlane, príde zajtra za mnou. Je to jasné?" Karina pomykala Zoena. Ten vôbec nechápal o čo sa Karina snaží. Potom pokračovala. „Zdvihnú ruku tí, ktorí si partnera vybrali sami." Drvivá väčšina mužov a ani jedna žena. Karinu to rozhorčilo. „Ostanú hore ruky tým, kto si vybral ženu no našli aj milenku." Hneď sa všetky ruky stiahli a ženy otvorili oči. „Ale no táák, takto sa nehráme." Karina ich napomenula. „Inak to nemá zmysel." Nakoniec poslúchli a zdvihla ruku asi polovica. „Tých, ktorých sa Zoen dotkne ramena, prídu tiež zajtra za mnou." Zoen znova obišiel hlúčik ľudí. „A posledná otázka. Kto si váži svojho partnera?" Rúk bola hore asi polovica. Karina si vydýchla, s tým sa dá pracovať. Tých, ktorých sa Zoen teraz," Karina sa odmlčala. Premýšľala, aké dať znamenie. „Tých, ktorých Zoen chytí za lakeť, prídu zajtra." Karina zastavila Zoena. „Chyť tých, ktorí majú ruky dole." Opäť sa prihovorila ľuďom, keď bol Zoen pri nej. „Môžete otvoriť oči. Zajtra sa všetci vidíme."

„A tí, ktorí nemali nič?"

Karina zamrzla. „Sú tu takí?"

Asi siedmy ľudia sa prihlásili. Karine sa na perách objavil široký úsmev. „Prosím, zapíšte mi vaše mená a nejaký kontakt." Karina nemala premyslené detaily ale už sa jej v hlave rodil plán. „A ešte niečo, nikomu nehovorte aké ste dostali znamenie. Ani svojmu partnerovi či priateľom."

Ľudia sa rozišli a Raphael pristúpil ku Karine. „Čo plánuješ?"

„To je prekvapenie." Karina vyťahovala mobil a robila si poznámky. „Neboj, nič nezákonného."

„Mám pocit, že už teraz sa mi to nepáči." Raphael krútil hlavou. Už spoznal Karinu, vedel čoho všetkého je schopná keď si niečo zaumieni.

„Prosím ocko. Len chcem pomôcť. Do ničoho závažného sa predsa nemiešam." Karina presviedčala otca.

„Čo chceš vlastne dokázať?" Raphael musel Karinu zaraziť hneď v zárodku, ak by zasahovala do tradície Hikirov.

Karina s láskou pozrela na Zoena a potom odpovedala otcovi. „Chcela by som pomôcť manželom aby opäť našli cestu k sebe. Veľa ľudí tu má milencov alebo milenky, nevážia si svojich terajších partnerov. Chcela by som to zmeniť, aby boli šťastní." Karina musela svoj prvoradý zámer nejako zaobaliť.

„Ach Karina, budeš sklamaná." Raphael pokrútil hlavou.

„Aspoň to chcem skúsiť. Možno nejako pomôžem." Karinu nadšenie neopúšťalo.

„Dobre. No pamätaj, neočakávaj veľa." Raphael odišiel naspäť k svojim.

„Naozaj je toto tvoj zámer?" Zoen zdvihol obočie, niečo za tým tušil.

Karina sa lišiacky usmiala. „Povedzme jeden zo zámerov." Obkrútila Zoenovi ruky okolo krku. „Och ja sa tak teším. Ak to vyjde, spravíme Hikirom revolúciu."

„Do toho idem všetkými desiatimi." Zoen nahodil sebavedomý úsmev.

„Vedela som to." Karina sa smiala.

„Ale ako to chceš previesť?" Zoen absolútne nemal tušenia, čo sa Karine zrodilo v tej jej hlavičke.

„No najprv musím zistiť, kde je problém a hlavne buď začnem čítať psychologickú literatúru, alebo nájdeme nejakého dobrého psychológa či odborníka. Ideálne z nášho sveta, lenže asi nenájdeme nezaujatého a tak budem musieť hľadať dôveryhodného od ľudí a vymyslieť ako mu objasniť situáciu bez prezradenia. Začneme tým, že si spíšeme otázky na zajtra. A ty sa porozprávaš s chlapmi a ja so ženami, nejako mi nahráš chlapské odpovede, aby som ich aj ja videla. Muž sa mužovi skôr zdôverí ako žene." Karina už bola myšlienkami na zajtrajšom dni.

„Lenže mne neveria, miláčik zabúdaš, že ja som votrelec." Zoen jej obozretne pripomenul.

„Máš pravdu." Zamyslela sa. „Ale aj tebe nájdem nejakú dôležitú funkciu." Karina dala Zoenovi malú pusinku. „Môžeš mi pomáhať s analýzou."

„Budem robiť, čokoľvek mi povieš." Zoen Karinou chytil okolo bokov. „Pôjdeme si ešte zatancovať alebo ideme už do postele?"

„Nevedela som, že si taký tanečník." Karine bola prekvapená. Zoen bol vynikajúci tanečník, ale netušila ako sa mu tancovanie veľmi páči.

„Zbožňujem ako sa tvoje boky vlnia pri mojom tele. Viac sa mi páči, ako ťa môžem držať než samotný tanec." Zoen nahodil vzrušený pohľad na Karinine boky a prsia.

Karina vzala Zoena za ruku. „Tak poď."

No komu sa nepáči rebelujúca Karina :D Myslíte, že niečo dosiahne či opäť len vyrobí nejaký problém? :D Som zvedavá na komentáre :D