Challenge Accepted (Harry Styles ff)

6. kapitola: Nečakám od teba vôbec nič (Olívia)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Harry si myslel, že po turné sa konečne dočká zaslúženého oddychu a bude si môcť robiť čo sa mu zachce a kedy sa mu zachce, no jeho plány sa zmenili, keď sa k nemu nasťahovala zahraničná študentka, ktorá je uňho na pobyte. Liv a Harry sa teraz snažia zvyknúť si jeden na druhého.

Keď som dorobila palacinky, šla som si hore po kabelku a kľúče a vybrala som sa do mesta. Pri dverách som sa však otočila a skočila som si hore po foťák. Kým som sedela v metre, spravila som si plán, kam pôjdem.

Bolo tu ohromne veľa vecí, ktoré som chcela vidieť, no hoci ma to veľmi lákalo k Temži a k mostu, k Big Benu, London Eye a k ďalším pamiatka, dnes som chcela nájsť kreatívne obchody. Prechádzala som sa po meste a všade som videla len obchody s oblečením, elektronikou a hračkami. Potom som natrafila na nejaké papiernictvo, do ktorého som vošla a kúpila som tam výkresy a taktiež baliace papiere. Potom som zašla do kníhkupectva, kde som našla kreatívne oddelenie a do košíka som prihodila ďalšie veci, o ktorých som vedela, že ich nejako využijem. Keď som odtiaľ vychádzala, uvedomila som si, že mi škvŕka v bruchu. Skontrolovala som hodinky a zistila som, že je pol druhej, tak som sa vybrala na obed. Neviem, kde som to skončila, no vyzeralo to tam dobre a varili tam celkom chutne.

Po obede som sa znova vybrala na potulky mestom, prechádzala som aj bočné uličky a všade som videla kaviarničky, cukrárne, podniky, no nikde to, čo som hľadala. Asi po hodine som však natrafila na to, čo som hľadala a keď som vošla dnu, ocitla som sa v raji.

Mali tam všetko, čo som potrebovala, dokonca ešte viac. A tak som vzala vozík, košík by mi na to nestačil a začala som nakupovať, prechádzala som sa po obchode, rozplývala som sa nad všetkým, čo tam mali a hádzala som do vozíka skoro všetko, čo mi prišlo pod ruku a keď som prišla k pultíku s výpredajom, takmer som sa rozplakala. Naozaj som nečakala, že tu nájdem také lacné veci. Dokonca som si kúpila pílku, kladivo a kliešte.

"Toto vyzerá na veľa práce," začula som za sebou nejaký chlapčenský hlas.

"Neviem si pomôcť, keď to vidím," odvetila som popravde.

"Keď ti môžem poradiť, toto nekupuj po jednom, ale vezmi toto multibalenie a vyjde ťa to lacnejšie," podal mi do ruky niečo z horného regála a mne sa zaleskli oči.

"Ďakujem," usmiala som sa naňho šťastne.

"Nemáš za čo, mimochodom, volám sa Jason," predstavil sa mi.

"Olívia, Liv, teší ma."

"Aj mňa teší, Liv."

"Ty tu pracuješ?"

"Uhm, popri škole. Môžem sa niečo spýtať?" pozrel na mňa a keď som prikývla, tak pokračoval. "Načo ti je toho toľko veľa? Očividne ideš vyrábať niečo, ale... nikdy som nevidel niekoho, kto by sa prechádzal takto nadšene a hádzal do vozíka všetko, čo mu prišlo pod ruky."

"Práve som sa prisťahovala, som tu na študijnom pobyte a skoro všetko som musela nechať doma, takže keď vidím tieto výpredajové ceny, neviem to ovládať," odvetila som popravde.

V obchode som sa zdržala dosť dlho a Jason, keď nemal ďalších zákazníkov, tak mi radil, či náhodou nie je niečo výhodnejšie. Keď som asi o dve hodiny prišla k pokladni, tak sa na mňa usmial.