Challenge Accepted (Harry Styles ff)

37. kapitola: Nikdy ju nebudem môcť milovať inak ako ju milujem teraz (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom, ako sa Derreck zjavil na natáčaní a nanútil Harrymu ďalší vzťah, sa Harry opil a pohádal sa s mamou. Liv sa zo všetkých síl snaží byť mu oporou a pomáhať mu a rozhodla sa, že sa s Derreckom skúsi porozprávať. Ten človek však vidí len peniaze a nič viac a Liv si uvedomila, že s ním sa nedohodne. Hlavne nie po tom, ako ich rozhovor vyústil do vzájomných vyhrážok, pretože Liv nie je človek, ktorý sa vzdáva, keď ide o jej priateľov.

Týždeň natáčania zbehol ako voda. Vďaka Oliver som si všetko s maminou urovnal a aspoň na víkend som mal pocit, že je všetko tak, ako má byť. Celý deň v sobotu sme strávili spoločne hraním rodinných hier a v nedeľu mamina odbehla k Liamovi, aby sa s jeho mamou dohodla na Halloween, ktorý sa blížil.

„A ako slávite Halloween vy doma?" opýtal som sa večer pred odchodom do LA.

„My v podstate Halloween nemáme... no deň na to, čiže prvého, chodíme na hroby a zapaľujeme sviečky," odvetila Oliver pričom, som si všimol, že uhla pohľadom, pričom nebola vo svojej koži.

„To je všetko?" prekvapene som nadvihol obočím.

„Vlastne áno. Takýmto spôsobom si uctievame tých, ktorí už nie sú medzi nami," prikývla a odpila si z čaju.

„Žiadna párty, nič?" uisťoval som sa.

„Nie," pokrútila hlavou.

„V tom prípade si tento rok užiješ Halloween ako sa patrí," pousmial som sa, pretože som vedel, že to bude stáť za to rovnako ako minulý rok, kedy sme všetci boli spolu aj s rodinami a zabávali sa až do skorého rána.

„Myslím, že ho radšej vynechám," odvetila a postavila sa z kresla.

„Prečo by si to robila?" nechápavo som na ňu pozrel.

„Nemyslím, že je to deň, kedy by sa malo čo oslavovať," povedala a skôr ako som na to stihol akokoľvek zareagovať, otočila sa a odišla do izby. Nechápavo som sa za ňou pozeral, kým som ju nestratil z dohľadu a potom som sa otočil späť k televízoru.

„Ešte nespíš?" započul som mamin hlas, keď sa konečne pred desiatou večer vrátila z návštevy.

„Dopozerám film a pôjdem," zívol som si a prikryl sa viac dekou.

„Zlatko, chcem, aby si vedel, že ak tam zajtra nechceš ísť, tak nemusíš," sadla si vedľa mňa a ja som sa jej oprel o rameno.

„Je to moja práca."

„Nie, tvoja práca je spievanie, vystupovanie a užívanie si svojho sna. Randenie s niekým, koho ani nepoznáš, nemáš v popise práce."

„Ja to zvládnem," pousmial som sa a prichýlil som sa k nej viac.

„Ako dlho sa tam zdržíš?"

„Budúci víkend musím byť späť kvôli vystúpeniu pre BBC rádio."

„Chcela by som ťa mať stále pri sebe," pobozkala ma do vlasov.

„ Ja viem. A jedného dňa budeš, to ti sľubujem," podvihol som tvár a usmial som sa. Vedel som, že ani pre ňu to nie je jednoduché. Vlastne prišla o svojho syna z jedného dňa na druhý, pričom sa jej nikto ani nepýtal. Odišiel som a osamostatnil som sa skôr ako som mal. Nikdy v živote by ani jednému z nás nenapadlo, že sa nám takto zmenia životy a my pôjdeme vlastnými cestami tak skoro.