Challenge Accepted (Harry Styles ff)

62. kapitola: Čo keby sme šli všetci do kina? (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry a Oliver sa spočiatku síce jeden druhému vyhýbali, no časom sa spoznali a stali sa z nich spriaznené duše. Vedia o sebe všetko, jeden pre druhého sú oporou a keď trpí jeden, trpí aj druhý, keď je šťastný jeden, je šťastný aj druhý. Harry teraz musel odísť na turné, ktoré chalanom začalo a keďže s Oliver hrajú stále svoju hru s výzvami a snami, jeden jej nechal, kým odišiel.

Po prvom koncerte, na ktorom sme boli s dievčatami, sme sa vrátili domov a chalani pokračovali v turné. Okrem večerných koncertov mali rôzne fotenia a rozhovory a vystúpenia v rôznych reláciách a hoci boli v Anglicku, len sme si s nimi volali.

S babami sme sa stretávali veľmi často, podľa toho, ako nám to naše rozvrhy dovoľovali a dievčatá boli dokonca také skvelé, že mi pomáhali v obchode, keď som tam ja nestíhala ísť. A tak sme sa spolu videli skoro každý druhý alebo tretí deň. Perrie však týždeň po chalanoch začalo tiež turné, tak sme s ňou tiež len volali.

A hoci som sa počas dňa skoro nikdy nezastavila a stále som mala, čo robiť, lebo som buď bola na káve s El, Soph a Gemmou alebo som bola vonku so spolužiakmi alebo s Jasonom, či dokonca s Benom, s ktorým som bola skoro každý deň aspoň chvíľu, hoci som každý deň volala s Baškou, Julkou, Kacom a chalanmi, hoci s rodičmi to bolo teraz úplne super, hoci som si dennodenne volala s Harrym a ostatnými, cítila som sa ako na horskej dráhe. Tankina smrť bola príliš čerstvá, príliš náhla, príliš nezmyselná a príliš bolestivá.

A aj napriek tomu, že som sa dokázala smiať, napriek tomu, že som bola naozaj šťastná, napriek tomu, že ľudia okolo mňa ma stále rozosmievali a stáli pri mne, aj napriek tomu všetkému ma občas prepadol smútok, ktorý som nevedela prekonať.

„Po škole ideš do obchodu?" spýtala sa ma Yv deň predtým ako sa mal Harry vrátiť z anglickej časti turné.

„Uhm, ale idem už po tejto hodine, lebo potrebujem nakúpiť a sľúbila som El, že prídem o pol druhej."

„Ty blicneš poslednú hodinu?" zasmiala sa.

„Uhm, veď to budeme len opakovať rovnice na test a keďže profesorka je tak inteligentná, že ju občas musíme opravovať aj my, myslím si, že tú hodinu nepotrebujem," mykla som ramenami.

„Ani ja na tú hodinu nejdem," pretočil očami Ced. „A ani Giacomo, Carlos a Fabio, ideme si zahrať biliard."

„Dobre, ale u teba to je pochopiteľné, ty blicuješ z princípu," povzdychla si.

„Myslíš, že na vrátnici nám budú robiť problémy, keď nebudeme mať priepustky?" spýtala som sa Ceda.

„Nebudú, prejdeme von s Jasonom," mykol ramenami.

„Idem tiež, nebudem sa tam predsa nudiť sama," rozhodla sa Yv. „Čo ideš nakupovať?"

„Len potraviny, Harry sa dnes v noci vráti z turné, tak idem variť."

„Čo dobré bude na večeru?" spýtal sa Ced natešene. „Tá omáčka, ktorú si robila minule bola skvelá."

„Kura, Anne mi minule poslala nový recept a chcem ho vyskúšať."

„Mňam" povzdychol si.

„Ced, braček, ty to aj tak jesť nebudeš, lebo Gemma spí u nás."