Challenge Accepted (Harry Styles ff)

24. kapitola: Problémy a zistenia (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry zistil, že Gemma mala tande a keďže je voči nej veľmi ochranársky, chcel vedieť všetko o chalanovi, s ktorým bola, tak sa vybral do školy, kde chodí Liv. A keďže mu jeho pátranie nevyšlo, vrútil sa do triedy k Liv a vzal ju zo školy. Liv sa nanňho chvíľu mračila, no Harry jej napokon svojim vlastným spôsobom splnil sen, ktorý mala a urobil pre ňu niečo, čo ešte pre nikoho neurobil.

Chvíľu som na Harryho len tak hľadela a usmievala som sa. Vyzeral trocha bezradne, trocha nervózne a dokonca trocha roztomilo.

„Podaj mi dualshock a zapni ten futbal," povedala som mu s úsmevom.

„Ty vieš, ako sa to volá?" prekvapene na mňa pozrel a šiel k telke, ktorú mal v izbe, aby zapol späť hru.

„Už som o tom počula," mávla som rukou.

„Si si istá, že chceš hrať proti mne? Že sa nechceš len pozerať?"

„Chcem hrať," usmiala som sa naňho a odhryzla som si z twixu.

„Ale priprav sa na to, že ťa porazím. Úlohu som už splnil."

„Ako povieš Harold, ako povieš."

„Fajn, no tak... môžeme začať," oznámil mi a obaja sme sa začali sústrediť na hru.

„Ako je to možné?" pozeral na mňa prekvapene a trocha rozhorčene Harry, keď som nad ním vyhrala.

„Mám staršieho brata, jednou z mojich povinnosti ako mladšej milujúcej sestry, bolo hrať s ním hry," odvetila som mu pobavene. „Hrám to asi od piatich."

„To si mi mohla povedať skôr," nadurdil sa.

„Prečo? Taktiku by si mal rovnakú a prehral by si tak, či tak," rozosmiala som sa pobavene. „Život občas nie je fér."

„Oliver, nikdy by som o tebe nepovedal, že si zákeráčka," povedal vážne, no cukali mu kútiky.

„Je veľa vecí, ktoré by si o mne nepovedal," mykla som ramenom.

„To je pravda..." prikývol po miernom zamyslení. „Odveta?"

„Opäť chceš prehrať?" zasmiala som sa.

„Tentokrát to vyhrám," odvetil presvedčivo. Mykla som ramenami a hrali sme ďalej. Niekde v polke hry došla aj Gemma.

„Liv? To čo robíš?" prekvapene na mňa pozrela.

„Nakopávam tvojmu bratovi prdel," zasmiala som sa.

„Teraz ju nakopávam ja tebe," víťazoslávne sa usmial Harry, ktorý vyhral. „Kde si bola?"

„Vonku," odvetila mu Gemma.

„Sama?" pokračoval vo výsluchu.

„Nie," pokrútila hlavou a sekundu na to jej už z očí sršali blesky. „A keď sme pri tom, Harold Edward Styles!" zavrčala a prisahala by som, že Harry zbledol. „Nevravela som ti, že sa do toho nemáš pliesť? Že to máš nechať na mne?"

„Počkaj, preto bol v škole? Kvôli Cedricovi?" pozrela som na Gemmu.

„Ty vieš o Cedricovi?" pozrel on na mňa.

„Pravdaže o ňom vie," zazrela naňho Gemma.

„Prečo si mi to nepovedala?"

„Lebo je to moja vec," vrčala naňho ďalej Gemma.