Challenge Accepted (Harry Styles ff)

33. kapitola: Veríš mu ty, verím mu i ja (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry s Liv sa pomaly zbližujú vyzývajú sa a plnia si sny. Po ťažkých dňoch ktoré obaja mali, Harry chcel splniť Liv jej sen, aby na chvíľu zabudla na všetko. Obaja šli do parku, na chvíľu zmenili identitu a zahrali sa na manželov Ownerových, pričom si prezradili ich najtajnejšie sny a túžby. Obaja zistili, že túžia po láske, ktorá ich pohlcuje.

Ráno som sa prebral ako prvý. Otočil som sa na bok a naskytol sa mi pohľad na Oliver ako je schúlená pod perinou v klbku. Okamžite som si spomenul na včerajšiu noc a pousmial som sa. Prikryl som ju kúsok viac a opatrne som vstal, aby som ju nezobudil.

„Čo robíš?" spýtala sa ma Gemma, ktorá vtrhla do kuchyne ako vietor.

„Raňajky pre Oliver. Dáš si?" ukázal som jej na toasty, kým som tanier pre ňu položil na podnos.

„Ty jej nesieš raňajky do postele?" zamračila sa na mňa.

„A?" nadvihol som obočím.

„Aj s ružičkou?" vyznela ešte viac prekvapene.

„Je na tom niečo zle?" uisťoval som sa.

„Ale vôbec nie," mávla rukou, pričom sa zasmiala.

Do pohára som ešte nalial pomarančový džús, do šálky prelial horúcu kávu a vybral som sa aj s pod nosom do jej izby.

„Harry nezabudni, že dnes je piatok!" zakričala za mnou Gemma.

„Viem, tá večera," prikývol som.

„Yvonne ostáva doma, tak prestriem pre štyroch," oznámila mi.

„Pre ôsmych," opravil som ju.

„Chalani prídu tiež?"

„Samozrejme, že prídu. Nie som jediný, kto ho chce spoznať a schváliť ti ho."

„Akoby nestačilo, že mám jedného brata, ktorý sa až príliš stará," povzdychla si, síce som vedel, že je šťastná za to ako ju chalani ľúbia.

„A Niall ti odkazuje, že chce na večeru rybu!" zakričal som skôr ako som zmizol na schodoch. Opatrne som kráčal k jej izbe a nemotorne som lakťom otvoril dvere jej izby. Oliver sa za tú dobu vôbec nepohla. Podnos som položil na stolík vedľa nej a sadol si na kraj postele. Chvíľku som ju iba pozoroval ako zhlboka dýcha a potom som ju jemne zobudil.

„Koľko je... moment, čo tu tak rozvoniava?" zasekla sa, keď zacítila vôňu a otočila sa na druhý bok, z ktorého zacítila jedlo.

„Dobré ránko," usmial som sa a podal jej podnos.

„Snažím sa tváriť, že nie som vôbec prekvapená, ale..." chvíľu na mňa pozerala ako na zjavenie.

„Viem, že nie je sobota, ale neodolal som," zasmial som sa, keď sa zasekla.

„Dúfam, že teraz nečakáš večeru vždy, keď dôjdeš z turné," pobavene poznamenala.

„To rozoberieme o štyri mesiace, keď sa mi začne," odpovedal som jej.

„Ty vtedy odídeš, však?" opýtala sa ma zrazu s vážnym tónom a ja som iba prikývol.

„Pár mesiacov budem mimo mesta," dodal som a ona si zhlboka povzdychla.