Challenge Accepted (Harry Styles ff)

31. kapitola: Vytvor si aspoň na malú chvíľku svoj vlastný vysnený život (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom, ako sa Harry rozhodol, že si Liv pripustí k telu a dovolí jej starať sa oňho a zaujímať sa oňho, sa niečo v ich vzťahu zmenilo a zblížilo ich to. Hoci si to ani jeden z nich nechcel pripustiť, na tom druhom im záležalo a obaja sa snažia pre toho druhého robiť, čo je v ich silách, aby bol v bezpečí. Harry roztrhal zmluvu, aby Liv dokázal, že sa o ňu nestará len kvôli kusu papiera a že je rozhodnutý pustiť si ju bližšie k sebe a tým byť pred ňou zraniteľnejší a Liv je z jeho rozhodnutia nadšená.

Po celom vyčerpávajúcom dni som sa konečne dostal do postele. Louis mi uvaril čaj z byliniek od Oliver a Niall mi zasa objednal večeru. Zayn s Liamom išli aj s ich dievčatami, ktoré ich tu sprevádzali do klubu.

„Prečo nedošla El?" opýtal sa Niall a ľahol si vedľa mňa aj so syrovými makarónmi v ruke.

„Išla s rodičmi ku starkej," odvetil a podal mi termosku horúceho čaju. Vďačne som sa na neho pozrel a posunul som sa viac k Niallovi, aby som mu urobil miesto v posteli.

„Chce sa mi zomrieť chalani," povzdychol som si a zababušil sa viac do periny.

„Potrebuješ pomojkať?" pozrel sa na mňa Louis a ja som iba prikývol.

„Sekundu. Zavolám tvojej mame," odvetil Niall a vzal zo stolíka môj mobil.

„Alebo skôr Liv," zasmial sa pobavene Louis a ja som na neho nechápavo zazrel.

„Oliver ma nemazná."

„Čo nie je môže byť," pokrčil ramenami.

„Toto nemôže byť," pokrútil som hlavou.

„Prečo si si tým taký istý?" spýtal sa ma Niall.

„Pretože je to Oliver," pretočil som očami a úplne som sa zahrabal pod perinu, aby ma nechali na pokoji. Nechápal som ich čoraz častejším narážkam o mne a Oliver. Akoby nerozumeli tomu, že my dvaja sme iba kamaráti a nikdy nebudeme nič viac.

„Vstávame!" vtrhol niekto do izby skôr ako som stihol poriadne zaspať. Vykukol som z pod periny a zbadal vo dverách Derrecka ako si nás premeriava pohľadom.

„Niall a Harry, potrebujem vás," ukázal na nás dvoch a ja som si iba zúfalo povzdychol. Nie len, že som sa cítil pod psa a znova mal teplotu, po celom dni autogramiády som sa musel ešte dotrepať do štúdia a nahrať refrén z piesne You and I. Čas vydania nášho nového albumu sa blížil a my sme s ním kúsok meškali.

Do postele som sa dostal až o pol druhej ráno a o šiestej nás už prišli budiť. Ďalší deň nás čakalo interview a ďalšia autogramiáda, večer zasa vystúpenie na odovzdávaní cien. V polke dňa som si to už prestal užívať a znova som všetko robil ako automatický naprogramovaný robot.

„Ešte ja, prosím!" začul som za sebou krik vo chvíli, ako som vstával od stola na konci autogramiády. A síce tam bol strašný krik mnohých dievčat, to dievča ma niečím zaujalo. Snažilo sa ku nám dostať viac ako ktokoľvek iný, bojovala v náručí ochrankárov, kým ja som ju pozorne sledoval.

„Slečna upokojte sa! Dnes už autogramiáda končí!" skríkol po nej Derreck, ktorý stál za plotom, ktorý nás oddeľoval od zblázneného davu.

„Ideš?" potľapkal ma po ramene Liam, keď prechádzal okolo mňa.

„Je to dôležité! Je to pre moju sestru... prosím!" to dievča sa až rozplakalo a ja som v tom precitol. Pohľadom som prešiel na miesta, kde predtým sedeli chalani a ktorí už boli dávno v zákulisí. Odkašlal som si a okamžite sa za nimi vybral.