Challenge Accepted (Harry Styles ff)

48. kapitola: Ponáhľaj sa (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulýchčastiach: Harry dal Liv na Vianoce letenku domov na Slovensko a navyše tamšiel spolu s ňou, čím sa dobrovoľne vystavil tomu, že bude musieť čeliťjej otcovi. Len čo prišli, tak sa zoznámil s jej rodinou a s jejotcom viedol dlhý rozhovor, pri ktorom mu objasnil, ako sa veci majú a akoveľmi si Liv váži a má ju rád. Rovnako sa rozprával aj s Brunom,ktorý má však na vzťah týchto dvoch jasný názor. Podľa Bruna sa jeho sestrazamilovala a Harry tiež. 

„A Peťko dostaj ešte autíško," hovoril mi malý a ukazoval mi celú plejádu hračiek.

„A od koho si dostal lego?"

„Od Mano a Altiho," usmial sa na mňa.

„To je krásne lego," pochválila som. Sedela som s ním v obývačke na koberci, kým Harry telefonoval s tým dementom, ktorého nemôžem ani cítiť.

„Zlatíčko, si v pohode?" pozrela na mňa mamka.

„Uhm. Len netuším, čo ten magor opäť chce," zavrčala som.

„Kto?" spýtal sa otec.

„Šéf chalanov. Je to ich manažér a riadi im životy. No nemyslím len to, že sa im snaží naordinovať, kedy majú koncerty a vystúpenia a rozhovory, ale hovorí im, kedy majú aký škandál vyvolať, kedy môžu ísť za rodinou, kedy nie, dokonca ich odvoláva z dovolenky. Chápeš, oni konečne môžu tráviť čas s rodinou a on si vymyslí nejaký zadubený dôvod, pre ktorý im pokazí voľno."

„To vážne?" pozrela na mňa Soňa.

„Ako Harry hovorí, to je showbiznis. No ničí ich to."

„Ty si sa s ním stretla?"

„Párkrát," prikývla som, pričom som sklopila hlavu. Na to posledné stretnutie som mala len tie najhoršie spomienky.

„Čo ti urobil?" zavrčal ocko, ktorý akosi vždy vedel, keď so mnou niečo nebolo v poriadku.

„Rozplakal ma."

„Livka pjakala?" pozrel na mňa Peťko.

„Len trošičku, ale teraz som šťastná, vieš prečo, drobček môj? Lebo ťa mám pri sebe," cvrnkla som mu po nose. „A chcem bisuu. Kto mi dá bisuu?" spýtala som sa ho. Bisuu bol jeho výraz pre pusu.

„Peťko, chcem bisuu," pozrela som naňho a on sa len zasmial. „Daj mi bisuu," chytila som ho na ruky a začala som ho štekliť.

„Livka!" smial sa.

„Chcem bisuu," opakovala som a malý potom našpúlil pery a dal mi božtek.

„Sladká," zasmiala som sa a pritúlila som si ho k sebe. Hlavičku mi položil na rameno a primojkal sa ku mne.

„Zlatíčko, ako dlho ostanete? Všimla som si, že nemáte žiadne veci."

„Sme tu len na otočku, mami, o pol dvanástej v noci nám to letí domov," odvetila som jej. Všetci na mňa pozreli, no v tom do obývačky vošli Harry s Brunom.

„Hally, ukážem ti autíško," chytil ho malý za ruku a ťahal ho so sebou k hračkám. Chvíľu som na nich dvoch pozerala a keď malý plynule prešiel na angličtinu, šla som do kuchyne umyť riad z raňajok.