Challenge Accepted (Harry Styles ff)

47. kapitola: Ktorý muž by toto všetko urobil, ak nie zamilovaný (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom ako sa Liv s Harrym vrátili z parku, spali spolu v jednej izbe. Liv sa Harrymu na druhý deň priznala, že keď prechádzala mostom, niečo v nej sa lámalo a taktiež mu povedala, že sa nebude obzerať, pretože ho nikdy nenechá za sebou. Harry jej dal potom posledný darček. Letenku na Slovensko a tým jej doprial Vianoce s jej rodinou a doprial jej tak šancu na uzmierenie sa s otcom. Samozrejme, že ju nenechal ísť samu a šiel spolu s ňou.

Sedel som v obývacom pokoji u rodiny Oliver a snažil sa pôsobiť uvoľnene. Všetky pohľady členov jej rodiny sa však sústredili na mňa a ja som sa čoraz viac cítil v rozpakoch. A síce by si človek povedal, že už musím byť zvyknutý byť stredobodom pozornosti, teraz to bolo úplne iné. Teraz som chcel na nich urobiť najlepší dojem.

„Pekný dom," ozval som sa po chvíli trápneho ticha, pričom môj hlas sa nervózne zachvel.

„Všetko je to Livkina práca," odvetila mi jej mama a zahľadela sa mi do očí akoby mi chcela vyčítať všetky moje úmysly s jej dcérou. Okamžite som uhol pohľadom, pretože ma to vyvádzalo z miery.

„Je to šikovné dievča," na sucho som prehltol a v tom som z profilu zbadal Oliver ako si to mieri k nám aj s jej otcom, ktorý mal na tvári výraz najväčšieho boha pomsty.

A som v prdeli, preletelo mi hlavou, no aj napriek tomu som sa postavil a otočil sa smerom k nim.

„Harry," oslovila ma neisto Oliver, no ja som pohľadom stále visel na jej otcovi a v hlave si prehrával film ako ma asi najbolestivejšie utýra.

„Toto je môj otec. Otec," drgla do neho, keď si všimla, aký je sám napätý.

„Toto je Harry," dodala a kúsok ho popohnala, aby urobil krok ku mne.

„Je mi potešením spoznať otca toho najúžasnejšieho dievčaťa na svete," podal som mu ruku.

„Takéto sladké rečičky si nechaj pre niekoho, kto ti ich aj zožerie," odvrkol mi a prešiel okolo mňa bez toho, aby mi potriasol rukou.

„Otec!" okríkla ho Oliver a ja som na ňu pozrel asi vydesenejšie ako som mal.

„Potrebujem s tým chlapcom prehodiť pár slov," náhle vyhlásil a mne sa v tej chvíli srdce dostalo až niekde do krku.

„To nie je potrebné," postavila sa aj jej mama, ktorá podišla k svojmu manželovi.

„Naša dcéra s ním žije úplne sama. Samozrejme, že je to potrebné," pozrel sa na ňu a potom ma vyzval, aby som šiel s ním. Prekvapilo ma, keď sme si to namiesto pracovne zamierili pred dom a nakoniec mi nakázal nastúpiť do jeho auta

Teraz ma určite zabije, šepol som si v duchu a pre istotu si zapol pás.

„Neboj sa. Nehodlám sa ťa zbaviť," zasmial sa, keď si všimol moje strhané pohyby.

„To ma stále neupokojuje," odvetil som a pozrel sa na neho. Všimol som si na jeho tvári pobavený výraz.

„Poriadne sa drž," varoval ma a v tom šľapol na plyn tak prudko, až ma to zatlačilo dozadu.

„Už aspoň chápem, po kom vaša dcéra je," skonštatoval som, keď sme o pár minút zastali na nejakom mieste a rukou som si prešiel po krížoch, ktoré ma z toho tlaku až rozboleli.