Challenge Accepted (Harry Styles ff)

4. kapitola: Začiatky sú vždy ťažké (Olívia)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Olívia sa presťahovala do Londýna k Harrymu, u ktorého má stráviť najbližší rok na študijnom pobyte a zistila, že jej pobyt asi nebude vyzerať ako pobyt ostatných študentov. Harry jej po príchode ukázal dom, povedal jej, kde jej jej izba a potom šiel robiť to, čo mu ide najlepšie. Zapadnúť do prvého baru a opiť sa d bezvedomia. Doma ho však čakali chalani, ktorí už o neho majú starosti.

Bože, to je idiot. Chápem, že tu kedysi býval sám a robil si, čo chcel, no teraz tu má niekoho ďalšieho a mal by sa tak správať a nepromenádovať sa po dome nahý. Preboha, tomu chalanovi chýba kúsok hanby. Och!

Sadla som si na posteľ k notebooku, ktorý som mala zapnutý a otvorila som si album s fotkami malého. Už druhý deň som mu nedala bozk na dobrú noc a chýba mi to. Peťko je úžasné dieťa a netvrdím to preto, lebo je môj synovec. On je rozkošný, hravý, stále sa smeje a je neskutočne inteligentný.

Ráno som zmätene otvorila oči, lebo som spala natiahnutá na posteli, vedľa mňa otvorený notebook, ktorý som zrejme nestihla vypnúť a asi sedem správ od Tomáša, s ktorým som si v noci písala.

V pohode, keď zaspíš, tak to pochopím, aj tak je už neskoro

A včera sme boli na ten film, o nič si neprišla

Bola to desná nuda

Myslím, že už spíš, keďže neodpisuješ :D

Liv, ty si fakt odkväcla? :D

Tak dobrú noc :P

Teda dobré ráno, keď zajtra vstaneš :*

S úsmevom som hľadela na obrazovku a keď som mu odpísala Aj tebe ;) tak som si šla dať sprchu a odšuchtala som sa do kuchyne, aby som spravila kávu. Keďže som plánovala ostať doma, obliekla som sa pohodlne a navliekla som na seba rifľové šortky, ktoré som ručne dokresľovala farbou na textil a moje obľúbené triko, ktoré som vyrábala tiež ja. Výstrih som upravila tak, že vždy odhaľovalo jedno rameno, vpredu som ho mala pofarbené všetkým možným a vyzeralo ako výbuch farieb a vzadu na chrbte som ho úplne rozstrihala a každé tri pásy som zviazala dohromady kúskom látky, ktorý som odstrihla z prednej časti, ktorú som skrátila.

V kuchyni som postavila na kávu a začala som robiť wafle, na ktoré som mala obrovskú chuť. Nevedela som, čo zvykne raňajkovať Harry, no spravila som viac, pre prípad, žeby si dal aj on. Bolo to také čudné bývať s niekým a nevedieť o ňom nič. Doma som vedela, že bratovi mám dať do kávy mlieko a Soničke aj cukor. Ocino pil kávu bez všetkého a mamina si radšej dala nejaký čaj. Ja som to pravidelne striedala, takže keď robil raňajky niekto iný, vždy sa ma najprv spýtal, čo si dám. Taktiež som vedela, že ocino nemá rád sladké na raňajky, takže keď som robila wafle, jemu som vždy spravila hrianky. No teraz, cítim sa zvláštne. Tak trocha neprirodzene.

Akurát, keď som vyberala z chladničky ovocie, džem, nutelu a šľahačku, sa za mnou ozval Harryho hlas a ja som podskočila ľaknutím, keďže som netušila, že už vstal, lebo prišiel úplne potichu.

„Nechystáš sa tu robiť sexuálne orgie, však?“ pozrel na šľahačku a nutelu.

„Chystám sa raňajkovať,“ odvetila som, aj keď som mala pocit, že ma to o chvíľu prejde. „Dáš si?“ spýtala som sa ho, keď som si naliala kávu.