Challenge Accepted (Harry Styles ff)

8. kapitola: Zmena plánov (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Harry s Liv sa jeden druhému navzájom vyhýbali po tom, ako bola pri jednom rozhovore Liv k Harrymu až príliš úprimná. Harry si totiž uvedomoval, že hoci sa nepoznajú, vidí doňho viac ako ľudia z jeho okolia a Liv si uvedomila, že možno prestrelila. A kým ona sa venovala spoznávaniu Londýna, on sa venoval svojim povinnostiam a pozval k sebe jednu zo svojich známostí. Liv sa však poranila na váze, ktorú on s Ashley vo vášnivej chvíľke nepozornosti rozbili a teraz je rozhodnutá odísť, aby mu neprekážala.

Udržať sa pri zmysloch bolo pre mňa čoraz ťažšie, hoci sa Harryho najnovšia známosť so mnou snažila rozprávať. Nevnímala som skoro nič z toho, čo mi hovorila, vnímala som iba bolesť v ranách. Keď prišiel lekár, Harry s dievčaťom, ktorého meno som si nepamätala, aj keď ho možno povedali, odišli.

"Ahoj, som Kevin," usmial sa na mňa a pozrel sa mi na ruku.

"Hm."

"Ty sa voláš ako?"

"Olívia, Liv," odvetila som mu a vedela som, že sa ma len snaží prinútiť rozprávať.

"Teší ma Liv," povedal a začal z lekárskej tašky vyberať všetko možné. "Najprv to vyčistím, potom to vyliečim, dobre?" prikývla som a on pokračoval v otázkach.

"Ako sa ti to vlastne stalo?"

"Zletela som do tej kopy črepov tam," ukázala som hlavou za seba.

"Auch, už chápem tie rany. To musel byť škaredý pád."

"Zakopnúť o topánku na platforme nie je niečo, čo by som chcela robiť každý deň," odvetila som a striaslo ma, keď do rany niečo nalial.

"Máš tam niekoľko črepov a taktiež v kolene, musím to vybrať," oznámil mi.

"Okej," prikývla som, no keď som zbadala pinzetu, ktorú vyberal z jeho tašky, nebolo mi všetko jedno.

"Bude to bolieť. Niektoré sú hlbšie a rana kvôli tomu stále krváca. Mám ti to umŕtviť?"

"Nie. Zvládnem to."

"Tak ideme na to," povedal a keď vyberal prvý črep, zaťala som päsť, lebo som mala pocit, že omdliem.

"Ako dlho si tu?"

"Skoro dva týždne. Som na študijnom pobyte a Harry je moja náhradná rodina."

"Musíš to s ním mať ťažké, že."

"Úprimne? Je to výzva," odpovedala som a on sa zasmial.

"Vieš, ja mám toho chalana rád, ale neviem, či je správna osoba na to, aby bol tvojou náhradnou rodinou. Nevie sa postarať sám o seba a nie ešte aby sa staral o niekoho iného."

"Podľa toho, čo o ňom viem, mal šestnásť, keď odišiel z domu, bol príliš mladý, mal by mať niekoho, kto sa oňho bude starať. Musí mu chýbať rodina a všetko ostatné."

"Určite mu chýbajú viac ako si priznáva. Hlavne, keď každý z nich musí zápasiť s manažmentom a tým, čo si pre nich pripravujú. Občas im až príliš zasahujú do života. Napríklad ako týmto projektom, keď ho Harryho donútili podpísať," rozprával mi, kým vyberal črepy už z kolena a ja som si až vtedy uvedomila, že Harry ma tu naozaj nechcel. Že ho donútili, aby ubytoval niekoho iného, hoci on sám to nechcel. "Budeme to musieť zašiť, tri stehy a nemusíš ich chodiť vyberať, sami sa rozpustia."