Challenge Accepted (Harry Styles ff)

30. kapitola: Dávaj si pozor (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom ako sa Liv zastala chalanov pred Derreckom, sa pohádala s Harrym, ktorý nechce, aby ho obraňovala. to by totiž znamenalo, že si ju pustí bližšie k telu. Keď mu však Liv dala na výber a vyzvala ho, aby si vybral, uvedomil si, že o ňu nechce prísť.

„Nepotrebujem žiadne papiere k tomu, aby som sa o teba zaujímal a staral sa o teba. Pretože pravdou je, že som Derreckovi neskutočne vďačný, že to podpísal miesto mňa. Ak by to neurobil Derreck, nikdy by som ťa nespoznal. Nikdy by som možno neprekonal svoj strach a ani sa necítil špeciálny a možno by som už nemal šancu uveriť, že ešte stále niekde hlboko vo mne, som to skutočne ja. O ten pocit už nechcem prísť. Nechcem prísť o neho rovnako ako ani o teba."

„Liv... Liv!" strkal do mňa niekto a ja som sa konečne prebrala zo zamyslenia. Nedokázala som sa totiž vôbec sústrediť na školu, ani na spolužiakov, dokonca ani na profesorku a látku, ktorú prednášala. Jediné, na čo som myslela, bol včerajšok a ten pocit bezpečia, ktorý som mala, keď som stála v Harryho objatí. Nikdy, naozaj nikdy v živote som sa necítila viac v bezpečí, ako včera, keď sme sa objímali. A mala som pocit, že medzi nami padli všetky zábrany, všetky hranice. Keď Harry roztrhal tú zmluvu, bola som šťastná. A keď okolo mňa ovinul svoje ramená, vedela som, že je všetko v poriadku. V tej chvíli som vedela, že som presne tam, kde chcem byť, presne tam, kde mám byť.

„Hm?"

„Čo sa s tebou deje? Nikdy si nebývala takto mimo," smiala sa mi Yv.

„Čo sa deje?"

„Dokopy nič, len sa ťa už desať minút pýtam, kde ste včera s Harrym šli a ty mi akosi neodpovedáš. Dokonca si nerobíš poznámky. Si kompletne mimo."

„Šli sme sa prejsť."

„Aha... a ďalej? Ste v pohode?" spýtala sa. Hovorila som jej totiž, že sme sa trocha pohádali.

„Sme," pousmiala som sa.

„To som rada," zazubila sa na mňa späť a potom sa zamračila. „Aj keď to stále nevysvetľuje, prečo si nerobíš poznámky. Chica, normálne ťa nespoznávam, najprv pošleš Jessicu do riti pred celým svetom, potom sa rozflákaš a nakoniec si ani nepíšeš poznámky a ignoruješ profesorov. Vedela som, že v tebe niečo je, už keď so ťa zbadala prvýkrát," bavila sa na mne.

„Prestaň mi to prosím pripomínať," povzdychla som si. Keď som totiž včera došla do školy, všade boli plagáty Jessica, screw you! a niektorí mi dokonca začali tlieskať.

„No náhodou, bola to šupa. A to si nevidela ten úplne prvý deň. Mirela bola v raji," spomínala s úsmevom a zamávala Mirele, ktorá došla už počas hodiny a tak vyfasovala miesto v prvom rade.

„Čo robí tvoj brat?" spýtala som sa jej, aby som zmenila tému.

„Pravdepodobne si píše s Gemmou. Vidíš ten priblblí úsmev, ktorý nahodil? Včera večer som ho takto našla v izbe. Neviem, či sa mám báť alebo mám byť spokojná. Ešte nikdy som ho totiž takto nevidela."

„Myslím, že sa mu veľmi páči," pousmiala som sa.

„Myslím, že veľmi páči nevystihuje ani zďaleka podstatu."

„Aj Gemma je tvojim bratom očarená. Stále sa usmieva a vyzerá spokojne. Rada ju takú vidím po tom všetkom, čím si musela prejsť."

„Byť sestrou Harryho Stylesa asi nie je najľahšie," skonštatovala Yv.