Challenge Accepted (Harry Styles ff)

7. kapitola: Hlavne nemôžeš zaspať, okej? (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Liv s Harrym žijú v jednom dome, no nie spolu. Kým Harry si žije svoj život, akoby k nemu žiadna študentka na výmennom pobyte neprišla, Liv sa snaží na vlastnú päsť spoznať mesto, ktoré bude nasledujúci rok jej domovom a pri tom spoznala Jasona. Chalana, ktorý pracuje v obchode a s ktorým si celkom rozumie. S Harrym sa zatiaľ veľmi šancu spoznať nemali a pri jedinej chvíli, keď viedli normálny rozhovor, bola Liv až príliš úprimná a povedala mu niečo, vďaka čomu sa jej teraz Harry úspešne vyhýba.

Nasledujúce dni som sa snažil Oliver vyhýbať. Neviem, čo mi prekážalo viac. To, že sa mi opovážila povedať niečo také alebo to, že ako jediný človek v mojom okolí ma prekukla, hoci ma vôbec nepoznala.

„Tak ako to ide s Liv?" opýtal sa ma Zayn na skúške pred večernou šou, v ktorej sme mali vystupovať.

„S kým?" zamračil som sa a snažil sa rozpamätať na dievčatá z posledných nocí.

„S Olíviou, s tvojou spolubývajúcou na najbližší rok," pokrútil iba hlavou.

„S Oliver to ide fajn," odvetil som bez záujmu a prestúpil som na pravú stranu pódia, aby som si poobzeral výhľad, ktorý sa mi naskytne, keď tam budem večer stáť. Miloval som chvíle, kedy som stál na tomto mieste a mohol pozorovať, koľko úsmevu prinášame ľuďom iba tým, že sme.

„Ty si na nás už naozaj zabudol?" vytkla mi mama, keď mi po skúške volala.

„Prečo?" unavene som si pretrel oči, pretože sa na mne pomaly začala objavovať únava z predošlých prežúrovaných nocí.

„Máš voľno, no aj napriek tomu si sa doma ani neobjavil."

„Mami, mám veľa práce," zaklamal som a mieril som si to k východu budovy.

„Prečo mi klameš?" opýtala sa ma dotknuto.

„Neklamem."

„Si môj syn Harold, poznám, kedy klameš a to ťa ani nemusím mať na očiach," upozornila ma a ja som pretočil očami.

„Vieš, že sa teraz musím starať o to dievča v mojom dome kvôli tomu projektu. Nemôžem si dovoliť len tak odísť," snažil som sa vyhovoriť.

„Nemyslím, že s ňou stíhaš tráviť bohvieako veľa času."

„Prečo myslíš?" nechápala som a nasadal som si do auta.

„Pri tých všetkých tvojich výčinoch, o ktorých čítam každý deň v novinách, si nemyslím, že máš čas venovať sa aj jej."

„Vieš, že noviny prekrúcajú."

„No fotky nie... ja to chápem zlato. Tvoj život, sláva a celý ten rozruch. Musí to byť na teba veľa."

„Ja to zvládam, ak ti ide o to," skočil som jej do reči.

„Poznám ťa a viem, že skôr, či neskôr to už viac nedokážeš zvládať."

„V tom sa mýliš."

„Naozaj? Tak úprimne Harry, kedy si mal naposledy zo seba pocit, že naozaj žiješ svoj život?" opýtala sa ma mama.

„Toto je môj život," odvetil som jej stroho.

„Ach zlato, naozaj sa o teba bojím," povzdychla si.

„Nemáš prečo, som v úplnom poriadku," uisťoval som ju a po pár minútach jej zložil. Rukou som si prešiel cez vlasy, ktoré som si zhrnul dozadu a naštartoval auto. Zamieril som si to rovno do reštaurácie, kde som mal rezerváciu na piatu, kedy som sa mal stretnúť s Ashley. Bolo to dievča, s ktorým som sa stretol pred mesiacom v Las Vegas a ktorej som zabookoval včera v noci letenku, aby za mnou mohla dôjsť. Na prvý pohľad ma zaujala, pretože, ako jediná po dlhej dobe, mi zvládala odolávať presne tri dni, kedy som musel vynaložiť kúsok úsilia, aby som ju konečne dostal.