Challenge Accepted (Harry Styles ff)

1. kapitola: To si mám k sebe naozaj nasťahovať cudzinca?! (Harry)

Kvapky potu mi pomaly stekali dolu chrbtom a mňa to jemne šteklilo. Rukou som si zodvihol mokré tričko a pretrel si ním tvár. Smrdel som ako prasa, no v tej chvíli mi to vôbec nevadilo.

"Dobrá práca chalani!" chvála sa niesla celým zákulisím po našej show a ja som bol naozaj spokojný.

"Idem do sprchy," mávol som rukou, kým ostatní začali oslavovať ako zakaždým, keď skončíme s koncertom. Mne tieto zvyky prišli naozaj trápne. Oslava s minimom alkoholu, alebo poprípade so žiadnym, stojí naozaj za hovno.

Nakoniec som sa vyparil skôr ako všetci ostatní posadali do autobusu a zamieril si to do jedného podniku v centre mesta.

"Harry kámo, konečne si sa tu aj ukázal!" privítal ma Ben, s ktorým som v minulosti súťažil v tom, kto viac znesie alkoholu. Bol to prvotriedny alkoholický zbohatlík, ktorý nevedel, čo so zvyšnými peniazmi.

"Vieš, že ak by to záležalo na mne, nasťahoval by som sa tu," odvetil som, no môj pohľad sa už sústredil na sexy telíčko s dokonalými rysmi, ktoré prešlo okolo mňa.

"Ako môže byť niekto tak sexy?" povzdychol som si, pričom som sa stále zameriaval na ryšavé dievča s obrovskými zelenými očami, ktoré ma vábili z diaľky. Bolo to akoby ma sama vyzývala, aby som k nej došiel. Dokonale som si vedel predstaviť, ako z nej strhávam šaty v návale vášne, ktorú by sme obaja určite okamžite pocítili. Moje pery a jazyk by skúmal každučký kus jej tela, až kým by som sa nedostal k jej úplnému zákutiu...

"Je na čase vrátiť sa do reality," zasmial sa Ben a až v okamihu, ako sa postavil predo mňa, som znova začal vnímať.

"Čo si vravel?" nadvihol som obočím.

"Poď si vypiť," kývol iba hlavou k baru a vybral sa smerom k nemu. Môj pohľad znova zablúdil k môjmu dnešnému objektu a iba jemne som sa na ňu usmial. Vedel som, že dnes bude moja. A ona to vedela taktiež. Cítil som to z jej pohľadu, z jej mimiky a hlavne z pohybu jej tela. Chcela ma, túžila po mne a vábila ma.

"Takže čo tvoje turné?" vypytoval sa Ben, kým sme do seba hádzali pohárik za pohárikom whiskey.

"Ale, ako vždy. Ľudia šalejú, my si to snažíme užívať a náš managment je spokojný, že každým dňom má tučnejšie konto."

"Ja ti závidím," pokrútil iba hlavou a ja som sa zasmial.

"To vieš, každý si zaslúži to, čo má," pobavene som odvetil.

"A teraz ma ospravedlň. Mám niečo na práci," dodal som, postavil sa zo stoličky a zamieril si to k mojej ryšavke. Môj krok bol sebaistý, akoby som ani nečakal odmietnutie. A ako by som aj mohol čakať? Ženské sa mi samé vrhali pod nohy a ja som mohol mať každú, na ktorú som pomyslel.

"Tak ideme?" opýtal som sa jej po presne ôsmich minútach nášho rozhovoru a ona nadšene prikývla.

Naivka, pomyslel som si, pomohol jej obliecť jej kabát a zamierili sme si to k východu. Pred dverami som sa otočil na Bena, ktorý iba nechápavo krútil hlavou a odišiel.

XXX

Sedel som za okrúhlym stolom s nohami vyloženými na operadle Liamovej stoličky a čakal na Managment. Niall sedel vedľa mňa a ako zvyčajne do seba dával bagetu z neďalekého fastfoodu. Louis zasa písal so svojou mamou a Liam so Zaynom si ma premeriavali pohľadom.

"Čo je?!" nakoniec som to nevydržal a spýtal sa ich, prečo tak na mňa civia.

"Tak už to vyklop!" odvetil Liam.