Challenge Accepted (Harry Styles ff)

10. kapitola: You know my name, not my story (Olívia)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Po menšom incidente v Harryho dome, kedy sa Liv zranila a mala v pláne odísť, čo jej prekazil dekan, nakoniec ostala u Harryho. Harry si uvedomil, aká sa musí cítiť sama, keďže on sám presne vie, aký je to pocit a po tom, čo si uvedomil, ako sa k nej naozaj Ashley správala, ju poslal späť do Štátov a s Liv sa prvýkrát normálne porozprávali.

Stála som v kuchyni a premýšľala som nad tým, či vidím dobre alebo sa mi len sníva. Pomaly som vstrebávala slová, ktoré hovoril Harry a došlo mi, že Ashley si to buď celé vymyslela alebo to len dosť prikrášlila, čo sa mi zdalo oveľa reálnejšie. A potom som si uvedomila, že keď som Harryho doteraz neodsudzovala, tak nebudem ani teraz. Presne ako som povedala Kevinovi, nekráčala som v jeho topánkach a netuším, aké je to preňho, tak ho nezatratím len na základe niečoho, čo mi o ňom niekto povedal. Hlavne nie, ak to bol niekto ako Ashley. A Harryho posledná veta mi pripomenula, čo som vravela len pred pár dňami. Nikdy som ľudí neposudzovala a nemienim sa meniť. Takže keď povedal, že chce, aby som ho brala ako obyčajného chalana, len som sa pousmiala.

"V tom nevidím žiaden problém," po chvíľke ticha dodala, pričom sa jemne usmiala a ja som k nej neisto došiel.

"Takže teraz oficiálne a hlavne správne. Som Harry Styles, tvoj nový spolubývajúci na najbližší rok."

"Teší ma, Olívia Adamec, obyčajné dievča, ktoré sa na najbližší rok prisťahovalo k obyčajnému chlapcovi do Londýna," s úsmevom som mu podala ruku a konečne som sa posadila za stôl.

"Raňajkujem rôzne. Milujem tie čokoládové guľôčky do mlieka, som na nich prakticky závislá, no taktiež milujem čerstvé pečivo a niekedy sa neviem rozhodnúť. Väčšinou podľa toho, aký mám deň, keď viem, že je dlhý a ťažký, tak sa najem poriadne, keď nie, tak zjem niečo ľahšie. Som závislá na káve, väčšinou bez nej ani nezačínam deň, no milujem čaj a horúcu čokoládu, hoci to uprednostňujem skôr večer k deke a telke. Moja najobľúbenejšia káva je latté, čokoláda musí byť hustá ako puding a so šľahačkou a čaj akýkoľvek, zelený, čierny, ovocný, bylinkový, no môj osobný favorit je mäta. A hlavne bez cukru. Nesladím nič. Mám rada sladkú čokoládu a koláče a palacinky, ale káva a čaj a cukor to nejde dokopy. A pravdepodobne si z toho nič nezapamätáš, lebo to je veľa informácii naraz."

"To teda je," zasmial sa.

"Teraz si na rade ty," povedala som mu.

"Nemám rád kávu, no milujem perníkové latté. Aj keď kávu si občas dám. A milujem čaj. Taktiež milujem nutellu a Twix, vždy nosím nejaký so sebou a jem naraz obe tyčinky. Milujem Milky Way Rolls, vraždil by som pre ne. A som závislý na jablkovom džúse. A v chladničke nie je preto, lebo mám tajné zásoby u seba v izbe. Chalani by mi ho totiž vypili, keby došli. Neznášam majonézu, sendviče si robím bez nej a taktiež, keď niekam ideme, pýtam si ich bez nej. A jablko jem zásadne bez šupky."

"Skúsim si to pamätať," pousmiala som sa a ďalej som sa cpala jedlom. Keď sme dojedli, vstala som a pozberala som zo stola.

"Čo robíš?"

"Chystám sa to umyť. Ty si navaril, ja poumývam."

"Fajn," pritakal a v tom mu zazvonil mobil. "Mamka."

Len som prikývla a pustila som sa do umývania. Popritom som si hmkala pesničku, ktorú som počúvala tesne pred spaním a len čo som všetko umyla, šla som do obývačky, kde sedel Harry v kresle a ešte stále sa rozprával so svojou mamkou. Pomaly som vyšla hore schodmi do svojej izby, pozrela som sa na kufre a začala som vybaľovať všetky veci. Opäť. Asi po pol hodine sa ozvalo zaklopanie na dvere, ktoré som nechala pootvorené.