Challenge Accepted (Harry Styles ff)

27. kapitola: Vyzývam ťa, neopúšťaj ma (Harry)

V minulých častiach: On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Len čo sa Harry vrátil domov z vystúpení, zistil, že Liv má v škole problémy so spolužiačkou, ktorá jej nedá pokoj práve kvôli nemu. A hoci veľmi chcel pomôcť, musel Liv sľúbiť, že sa do toho nebude montovať. V noci potom dievčatá zobudil kvôli ďalšej ceste, pretože chcel, aby šli s ním a na jednom vystúpení Liv vyzval, aby sa Jessice postavila. Tá sa nepostavila len jej, ale aj Derreckovi, ktorý sa chlapcom pletie do života až príliš a ničí ich.

Sedeli sme v reštaurácií a čakali na jedlo. Všetci rozoberali, čo sa dnes všetko stalo a ja som bol naozaj pyšný na to, že to Oliver takto uzavrela. To dievča malo v sebe viac ako si myslelo, len potrebovalo niekoho, kto by to z nej dostával. A myslím, že ja som bol na to dobrým adeptom.

"Úprimne som takto rozzúreného Derrecka nikdy nevidel," bavili sa na tom incidente chalani, no mne to príliš vtipné neprišlo. Poznal som toho chlapa a vedel som, že ak sa mu niekto postaví, nenechá to len tak.

"Niekto mu musí ukázať, kde sú jeho hranice," mykla ramenami Oliver.

"Už si neprajem, aby si niečo také urobila znova," ozval som sa nakoniec, keď som sa celý čas k tomu nevyjadroval a všetci sa na mňa pozreli.

"Harry, niekto sa mu už musel postaviť," zazrela na mňa Gemma.

"Ako som už povedal. Toto už nikdy nerob," môj pohľad padol na Oliver, ktorá iba sklopila pohľad.

"Ja som jej vďačný za to, že sa postavila na našu stranu," postavil sa na ich stranu Niall.

"Ospravedlňte ma," odsunul som stoličku a postavil sa od stola. Zamieril som si to rovno na vzduch, kde som si zavolal taxík.

"Harry, môžem s tebou hovoriť?" ozvala sa zrazu za mnou Oliver, ktorá prišla za mnou.

"Vráť sa dnu. Mrzne tu," odvetil som a založil si mobil do bundy.

"Prečo sa takto správaš?" zamračila sa a pristúpila ku mne.

"To, že som sa ešte nepostavil Derreckovi má svoj dôvod. Ten chlap nie je férový človek," otočil som sa ku nej.

"Ja to viem."

"A aj napriek tomu si urobila to, čo si urobila. Rozmýšľaš vôbec?!" nechápavo som zvraštil obočím.

"Urobila som to kvôli vám. Kvôli tebe."

"Tak to už nikdy nerob."

"Ak by som mala možnosť, urobím to znovu."

"Ja si to neprajem."

"Je mi to jedno," mykla ramenami a ja som sa na ňu zamračil.

"Ja ti za to nestojím, Oliver. Nerob si kvôli mne zbytočne nepriateľov a problémy."

"Prečo je pre teba také ťažké pochopiť, že si možno lepší ako si sám myslíš?!"

"Pretože je to tak! A to je ten problém, ktorý ty nevidíš alebo nechceš vidieť! Ja som lepší iba vo chvíľach, keď som s tebou," povzdychol som si zúfalo, pretože som to sám nevedel vysvetliť.

"Tak mi dovoľ ostať s tebou a chrániť ťa, tak ako ty chrániš mňa," úpenlivo na mňa pozrela.

"Ja ťa chránim a starám sa o teba, pretože je to moja povinnosť," pripomenul som jej, že som koniec koncov iba jej náhradná rodina na najbližší rok.