Challenge Accepted (Harry Styles ff)

56. kapitola: Zaslúžim si kompenzáciu (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Anne s Robinom sa počas Vianoc zblížili s Liv, ktorá pre nich bola ako ďalšia dcéra a tak prišli na otvorenie jej obchodu do Londýna. Na druhý deň Anne oznámila svojim deťom, že im pribudne súrodenec, čo Harryho vydesilo na najvyššiu možnú úroveň. Oliver sa ho snažila upokojiť a vyhnúť sa rozhovoru, no nepodarilo sa jej to.

„Takže vlastný obchod?" smial sa Kaco. Sedela som v aute a mobil som mala v držiaku na palubovke, lebo som práve skypovala s chalanmi.

„Vlastný obchod. Dokonca v ňom mám dielničku. Vyzerá to tam úžasne."

„Som na teba hrdý, vždy to bol tvoj sen," usmial sa Tomáš.

„Je to normálne? Pustíme ju na rok do Londýna študovať a z našej Liv sa stane sebavedomá žena, ktorá podniká," krútil hlavou Dávid.

„Keby ste mi pred polrokom hovorili, že sa niečo také stane, myslela by som si, že ste si niečo potiahli."

„Kto mohol čakať, že ten tvoj milionár sa takto buchne po vrecku," zamyslel sa Kaco.

„Kedy ho tak prestaneš volať?"

„Neviem, zatiaľ sa mi to páči," pousmial sa. Len som pokrútila hlavou.

„A poviete mi už, prečo nie ste v škole?"

„Ale, povedali sme si, že si ešte o deň predĺžime prázdniny. A tak sme ešte na chate. Hovorili sme dievčatám, aby ostali s nami, ale nechceli," posťažoval sa Matej.

„Liv by ostala s nami, však?" žmurkol na mňa Tomáš.

„Ja určite, prvá by som s vami ostala na chate," smiala som sa.

„Vedel som, že v kútiku duše si skazená," vyhŕkol Dávid, na čo sme sa rozosmiali všetci.

„Už si v škole?"

„Uhm, už parkujem."

„Čo by som dal za to, že by som sa na tom tvojom aute mohol povoziť," povzdychol si Kaco zbožne. „Aston Martin. Vraždil by som za to."

„Tak vidíš, skús požmurkať na môjho milionára a možno aj ty niečo dostaneš."

„Akurát tak hračkársku verziu," rozrehotal sa Tomáš, na čo spustili smiech aj ostatní.

„Chlapci moji, rada som vás počula, no musím bežať," pripomenula som im a po tom, čo som sa s nimi rozlúčila, som vybehla z auta a vošla do školy. Mierila som si to k svojej triede, keď mi zrazu zatarasila cestu Jessica s arogantným úsmevom na tvári.

„Počula som, že máš obchod," začala.

„Mám," odvetila som a chcela som ju obísť, no znova skočila predo mňa.

„Vraj vďaka Harrymu."

„Pomáhal mi s ním," prikývla som.

„Čím si ho kupuješ?" vyskočila na mňa a to už na nás hľadela polka chodby. Niekde zboka som periférne zaregistrovala svoju skupinku, no teraz som vedela, že si s ňou dokážem poradiť aj sama.

„Vieš, Jessica, nie všetko je o peniazoch. A ja, na rozdiel od seba, si nemusím kupovať nikoho, aby so mnou vydržal."

„To nie je pravda!"