Challenge Accepted (Harry Styles ff)

25.Dal som ti sľub a preto ťa vyzývam,aby si sa svojim problémom postavila sama

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Harry a Liv si vymysleli takú hru, pri ktorej sa vyzývajú a plnia si sny, aby sa lepšie spoznali a pritom odhaľujú o tom druhom veci, ktoré nevedeli, no zároveň ani nečakali a to ich zbližuje a stávajú sa z nich veľmi dobrí priatelia. Harry Liv vyzval, aby mu splnila sen, kde sa nechcel cítiť ako samozrejmosť a prekvapenia, ktoré preňho Liv prichystala ho prekvapili a veľmi potešili. Na oplátku potom on pre Liv spravil niečo, čo pre nikoho iného a pojal to svojským spôsobom. Keďže má však aj svoje povinnosti, musel ísť na zopár koncertov a kým bol preč, situácia Liv sa výrazne zhoršila aj v škole, aj s rodičmi. V škole ju otravuje Jessica a rodičia sa na ňu hnevajú za jej výčiny, ako to nazvali a vinia z toho Harryho.

Ďalšie dni sme sa pomaly vrátili do práce. Vystúpenia, ktoré nám Derreck vybavil, sme museli absolvovať každý deň, za ktorými sme mali pár interview pre noviny alebo v rádiu. Pár nocí som sa dokonca ani doma neukázal, pretože som prespal v hoteloch v blízkosti miest, kde sme mali na druhý deň vystúpiť.

„Konečne si prišiel," usmiala sa na mňa Gemma, keď som na konci týždňa dorazil domov a hodil cestovnú tašku iba ku vchodovým dverám.

„Ako sa má moja najmilovanejšia sestrička?" podišiel som k nej a objal som ju okolo pliec, pričom som si to s ňou zamieril do kuchyne.

„Umieram od hladu," chytil som sa za brucho, z ktorého mi už vychádzali hlasné divné zvuky.

„V chladničke máš ešte losossa zo včera," odvetila mi a sadla si na stoličku, kým ja som si to zohrieval.

„Tak ako ste sa tu bezo mňa mali?" zopakoval som otázku, keď mi na ňu neodpovedala.

„Ja dobre... Liv kúsok horšie," dodala po chvíli neisto a ja som sa k nej otočil.

„Stalo sa niečo?" nadvihol som obočím.

„Nepraje si, aby si to vedel."

„No ty mi to povieš," pristúpil som k nej.

„Harry, keď ja neviem, či by som mala," povzdychla si.

„Mala by si. Oliver žije pod mojou strechou a som za ňu zodpovedný. Ak má nejaký problém, mám právo to vedieť."

„Páči sa mi, ako sa o ňu staráš," zrazu sa na mňa usmiala a ja som sa iba pobavene zasmial.

„Tak o čo ide?" opýtal som sa a Gemma mi začala rozprávať o nejakej Jessice, ktorá jej znepríjemňuje v škole život. Čím ďalej, tým viac do mňa vstupoval hnev, pretože toto sa mi stávalo stále. Prečo sa dopekla tí ľudia radšej nestarajú skôr o seba ako o iných?!

„Oliver, my dvaja máme vážny rozhovor," ozval som sa k nej, keď o pár minút na to vošla do kuchyne. Neuniklo mi ako kúsok kríva na nohu, ktorú mala pred tým zranenú.

„Tak už si sa vrátil," nesmelo sa na mňa usmiala a vyskočila na stoličku, kde predtým sedela Gemma.

„Ten losos je naozaj dobrý, daj si," ukázal som jej na tanier, ktorý som pred ňu položil a sadol som si oproti nej.

„Viem, varila som ho ja," odvetila mi a pomaly začala do neho ďobať.

„Tak nechceš mi niečo povedať?" opýtal som sa po chvíľke ticha, keď sa Oliver k slovu vôbec nemala.