Challenge Accepted (Harry Styles ff)

13. kapitola: Volala tvoja spolubývajúca (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Chalani sú zúfalí z Derrecka a jeho nátlaku, takže Harry sa rozhodol, že je načase urobiť si menšiu pauzu a presvedčil chlapcov, aby šli na chatu, kde si oddýchnu. Derreck však svoj zdroj zárobku nechce len tak spustiť z očí a len čo zistil, že chlapci zmizli, vydal sa ich hľadať k Harrymu, kde sa prvýkrát stretol s Olíviou. To stretnutie však nedopadlo podľa jeho predstáv, pretože Liv chlapcov nevyzradila.

Po troch hodinách cestovania, kedy sme sa stihli ešte zastaviť v dvoch McDonaldoch kvôli Niallovej chuti po hamburgeri a hranolčekov, sme konečne dorazili ku mne domov. Moja mamina nás privítala s otvorenou náručou a asi desať minút ma dusila vo svojom objatí.

"Mala by som byť na teba naozaj nahnevaná," karhala ma, kým už ostatní cupitali rovno do obývacieho salónu.

"Nakoniec som prišiel, nie?" usmial som sa, pretože som vedel, že narážala na to, ako dlho som sa tu neukázal.

"Chcem ťa mať častejšie doma. Veď si ešte môj malý drobec," prešla mi rukou po vlasoch a znova ma k sebe pritisla.

Ach, tie mamy, v duchu som si povzdychol a vybral som sa za chalanmi, ktorí si už stihli urobiť pohodlie.

"Gemma je u seba?" pozrel som sa na mamu, keď som nikde nevidel moju sestru.

"Je u priateľa," odvetila mi pokojne a mne v tej chvíli zabehlo.

"Priateľa?!" vyvalil som na ňu oči.

"No, predstav si to. Tvoja sestra si našla chlapca," prikývla a pozorne sledovala môj výraz tváre.

"Dúfam, že je to aspoň nejaký fešák. Pretože Gemma je rozhodne kosť," ozval sa Louis.

"Louis, hovoríš o mojej sestre," zavrčal som zlostne.

"Sestra, nesestra musíš uznať, že vyzerá naozaj viac než dobre," pritakal mu Niall.

"Mama povedz im niečo," otočil som sa späť k nej.

"Čo mám na to povedať zlato? Louis s Niallom iba hovoria to, čo vidia," zasmiala sa.

"Kde mám mobil?" zašomral som, kým som po vreckách hľadal svoj telefón.

"Všetky sme nechali v aute vypnuté pre prípad, že Derreck bude volať," pripomenul mi Zayn, kým ja som si to mieril k pevnej linke v našom dome. Okamžite som naťukal číslo mojej sestry, ktoré som vedel naspamäť a nervózne som stepoval s pravou nohou, kým to nezdvihla.

"Kde si?!" zavrčal som do telefónu.

"Tak už si doma?" znela jej odpoveď.

"Tak kde si? Prídem okamžite po teba," prekročil som na druhú nohu.

"Nemusíš. Prídem sama, ale až zajtra ráno," odvetila pokojne.

"Zajtra ráno?! Kde chceš akože stráviť noc?!"

"U môjho priateľa."

"Tak to neprichádza do úvahy. Okamžite idem po teba."

"Braček pohov. Nebude to prvý ani posledný krát, čo u neho prespím."

"Mama o tom vie?" pozrel som sa na ňu a všimol som si jej pobavený výraz tváre.

"Samozrejme. Vlastne jej vďačím za to, že som sa s mojim Leom zoznámila."

"Že vraj s mojim Leom," povzdychol som si s ironickým podtónom.

"Daj mi ho radšej okamžite k telefónu."