Challenge Accepted (Harry Styles ff)

39. kapitola: I won't let go (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulýchčastiach: Liv s Harrym sa spolu vybrali navštíviť Beu a Leylua trocha im spestriť ich pochmúrne dni a byť tam pre nich. Keď sapotom Liv vrátila, blo tesne pred Halloweenom, na ktorý sa predsa len rozhodlaísť, čo spôsobilo ďalšiu hádku s jej rodičmi a dalo Derreckovi doruky zbrane, ktoré proti nej použil. 

Prvé dni s Kendall boli prekvapivo príjemné. Rovnako ako pre mňa, tak aj pre ňu to znamenal iba vzťah z donútenia a dokonca si myslím, že práve to nás nejakým spôsobom spojovalo. A síce som sa s ňou necítil najhoršie, každým dňom v LA, som sa cítil čoraz viac pod psa.

„No tak priznaj si to Harry, že si to v jej spoločnosti doslova užívaš!" rýpal do mňa Louis po telefóne, po tom ako som sa vrátil do LA z výletu z Richmondu, kde som navštívil Leylu.

„Kendall je fajn," priznal som sa a prstom šťukal do fotoaparátu, v ktorom som mal fotky mňa a Oliver z nášho výletu.

„Iba fajn? To je všetko, čo povieš k jej sexy postave a dokonalým krivkám?"

„No..."

„Už si sa s ňou vyspal?" skočil mi do reči.

„Nie."

„Harold Styles ja ťa nespoznávam! Kde sa stratil Harryho, ktorý by už túto situáciu zneužil dávno a rozdával by si to s ňou aj sedemkrát denne?!" žartoval Louis na moju adresu.

„Asi si vzal dovolenku," odvetil som stroho.

„A teraz vážne Harry. Čo sa to dopekla s tebou deje?"

„Ja neviem," pokrčil som ramenami, pretože som ani sám tomu nerozumel.

„Nechcem v tomto pokračovať. Nechcem mať vzťah s niekým iba preto, že musím. Iba preto, že to nejaký imbecil odo mňa požaduje," pokračoval som.

„Nikdy ti to príliš nevadilo, ak si dobre pamätám."

„Nerád som tak ďaleko od domova."

„Od nepamäti miluješ LA. Sám si miliónkrát básnil o tom, že sa tam raz presťahuješ."

„A stále toto mesto milujem, no chýba mi domov," posťažoval som sa.

„A nebude to tak, že ti chýba Liv?" opýtal sa ma.

„Chýba. Rovnako ako aj ty, moja sestra alebo mama," priznal som sa a vypol fotoaparát, ktorý som položil na stolík.

Pred spaním som ešte zo štyrikrát prešiel fotografie a nakoniec som zaspal s úsmevom na perách. Ráno som sa prebudil na to, ako mi volá Kendall, že ma čaká vo fitness centre, kde máme vzbudiť pozornosť. Rýchlostne som hodil sprchu, naraňajkoval sa a vybral sa do centra, kde som sa s ňou privítal jemným bozkom na pery.

„Prepáč, že som ťa zobudila," ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.

„V pohode. Skôr či neskôr by som aj tak musel vstať," mávol som rukou a prešiel k bežiacemu pásu, kde som po pol hodine rýchlejšieho behu vypustil skoro dušu.

„Tu máš," podala mi fľašu vody, keď si všimla ako sa zničene opieram o zábradlie. Samozrejme som vedel, že každý náš nepatrný dotyk a každú maličkosť si ľudia okolo všímajú a tak som jej za vďaku nezabudol venovať ďalší bozk.