Challenge Accepted (Harry Styles ff)

41. kapitola: Ona vo mne vyvoláva pocity, ktoré som v živote necítil (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Liv sa vďaka Harrymu preniesla cez celú situáciu zo Stellou a konečne nechala svojho strašiaka z minulosti ísť. Harry potom musel odísť do LA, plniť svoje povinnosti a dať verejnosti vedieť o jeho vzťahu s Kendall a Liv ostala v Londýne. V škole sa začala pripravovať na tanečnú súťaž a s dievčatami sa veľmi zblížili.

Dni strávené v LA som si užíval. Každú noc som sa zúčastnil na inej párty a môj život bol znova kúsok ako predtým. Kendall bola k tomu skvelá a tolerovala mi všetko. Dokonca sama ma niekedy ťahala po večierkoch a mne sa to páčilo. A síce som musel predstierať, že sme vo vzťahu, ja som sa cítil voľný. Všetko bolo tak ako malo, no aj napriek tomu som mal miestami pocit, že mi niečo chýba. Hlavne večer, keď som si zaľahoval do postele. Zakaždým som naťukal číslo, ktoré som už vedel naspamäť a 10 minút iba držal prst nad tlačidlom volať. No zakaždým to dopadlo rovnako a ja som mobil nakoniec schoval pod vankúš.

„Zajtra musím bežať do New Yorku. Pôjdeš so mnou?" pýtal som sa Kendall, keď som si balil kufor v jej byte. Za ten čas čo sme predstierali náš vzťah, sa pár vecí medzi nami zmenilo. A aj napriek tomu, že som vedel, že to dievča nie je pre mňa, užíval som si s ňou každú chvíľku, kedy sa to dalo. Kendall bola v posteli skvelá. Presne vedela čo robiť, ako ma potešiť a ja som sa v tých chvíľkach cítil, že mám pri sebe bohyňu.

„Nemôžem," pokrútila hlavou a ďalej sa venovala dorábaním svojich nechtov.

„Z New Yorku letím rovno do Londýna," pripomenul som jej, čím som čakal, že zmení názor.

„Tak si to uži doma a pozdravuj," fúkla na prsty, aby jej rýchlejšie zaschol lak. Na chvíľku som sa zamračil, no nakoniec som jej zaželal pekný víkend a pobral som sa aj s kufrom do svojho hotela neďaleko letiska.

„Si si istý, že to chceš urobiť?" uisťoval sa Ben, s ktorým som bol posledné dni stále v kontakte. Pomáhal mi s jednou vecou a ja som mu bol za to vďačný, pretože som ani netušil ako tieto veci fungujú.

„Som."

„Ak sa to neuchytí, prídeš o veľké peniaze. Si si toho vedomý?"

„Oliver si zaslúži šancu," trval som na svojom.

„A ty ju jej chceš za každých okolností ponúknuť," dodal za mňa.

„Ak nie jej, tak komu?" opýtal som sa.

„Neviem, Kendall?" skúsil.

„Tá ma všetko, čo potrebuje," odvrkol som a on sa zasmial.

„Nezdá sa ti to divné ako sa viac staráš o cudzie dievča ako o svoju priateľku?" pobavene sa opýtal.

„Oliver nie je cudzia."

„Koľko ju poznáš? Tri mesiace?"

„Už to budú štyri."

„A za ten čas si ju ešte ani neprefíkol?" vyzvedal, pričom použil vulgárne slovo ako každý chlap.

„Nie, ešte sme sa spolu nemilovali," opravil som ho a dodal: „A ani nebudeme. Oliver je iba kamarátka."

„Že nemilovali," zopakoval moje slovné spojenie a vybuchol do smiechu.

Na druhý deň po prílete do Londýna som sa s ním stretol v kaviarni a pustili sa do práce. Bolo toho toľko, čo sme museli povybavovať. Od vhodného miesta, ktoré by vyhovovalo aj veľkosťou a dobrou polohou, vhodným nábytkom, potrebnými materiálmi a v neposlednom rade sme potrebovali získať jej výtvory.