Challenge Accepted (Harry Styles ff)

9. kapitola: A teraz oficiálne a hlavne správne (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Po incidente s Ashley, sa Liv rozhodla odísť od Harryho a v škole poprosiť o presunutie do inej rodiny, u ktorej by ostala celý rok. Dekan jej však vysvetli, že vzhľadom na podmienky to nie je možné a pokiaľ Harry nespravil nič protizákonné, či niečo, čím by jej ublížil alebo ju ohrozil, tak na to nemá nárok. Liv teda nemala ny výber a rozhodla sa ostať u Harryho, ktorému sa však ospravedlnila za to, že mu narušila jeho svet.

Pootvoril som dvere svojej izby a zhlboka som sa nadýchol. Naozaj som sa cítil zle za to, čo sa stalo Oliver. Jedna moja časť si to dávala za vinu a druhá stále premýšľala nad tým, že mi to dievča v skutočnosti v mojom dome vôbec nevadí.

"Aby si vedel, hnevám sa na teba," ozvala sa Ashley, ktorá sedela na mojej posteli a bez záujmu listovala stránky časopisu. Nenápadne som pretočil očami a vyvalil som sa na posteľ k nej.

"Ty na to nič nepovieš?" opýtala sa dotknuto a ja som rozprestrel náruč.

"Radšej poď ku mne a užívaj si pekné chvíle," odvetil som jej pokojne a ona na mňa iba zazrela. Vedel som, že v skutočnosti ani len nezaváha, no snažila sa uhrať divadielko. Nakoniec aj tak hodila časopis na zem a pritúlila sa ku mne.

"Prečo ju vlastne nevyhodíš?" vyzvedala, kým ja som jej pomaly prstami prechádzal po chrbte a pohľadom prerýval strop na do mnou.

"Nemôžem."

"Si Harry Styles, ty môžeš všetko," podvihla tvár, aby na mňa videla a ja som sa musel zasmiať.

"Mám zmluvu, podľa ktorej sa o ňu musím starať celý rok," pozrel som sa na ňu.

"A nedá sa tá zmluva nejako obísť?"

"Nie, nedá," pokrútil som hlavou.

Nasledujúce dva dni, kedy mali byť pre Oliver posledné v mojom dome, boli plné napätia. Pomaly som začal ľutovať, že som Ashley doviedol do môjho domu. Využila každú príležitosť, aby sa do Oliver navážala a mne to akosi nebolo príjemné.

"Už dnes, dnes odíde!" spokojne zapriadla hneď ráno, skôr ako stihla otvoriť oči. Otrávene som pretočil očami a chcel som vstať z postele, no ona ma zadržala tým, že sa na mňa zozadu prilepila. Perami mi pomaly prechádzala od ucha ku krku, no ja som popravde na ňu viac nemal chuť.

"Teraz nie," jemne som ju od seba odštopol a postavil sa z postele.

"Máš pravdu. Počkáme, kým odíde a potom si to rozdáme všade. Na gauči, na kuchynskej linke, v bazéne a určite..."

"Nič viac už nebude Ashley," skočil som jej do reči a otočil sa ku nej.

"Čo tým myslíš?" zamračene sa na mňa pozrela a ja som sa zhlboka nadýchol.

"Ešte na dnes ti zabookujem letenku domov," oznámil som jej.

"A- ale...ako...prečo?" začala koktať.

"Jednoducho sa mi nepáči ako sa správaš k Oliver," priznal som pravdu.

"Takže je to kvôli nej?"

"Mala by si si zbaliť veci," ukázal som jej na kufor, ktorý stál pri skrini, ktorú mi stihla už za tie pár dní obsadiť.

"Tebe sa to dievča páči," prepaľovala ma pohľadom.