Challenge Accepted (Harry Styles ff)

54. kapitola: Harry príde, sľúbil mi, že príde (Liv)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulýchčastiach: Chalani mali niekoľko týždňovú prestávku po turné, ktoré ukončili,strávili čas s rodinou, Harry sa zblížil s Liv a stali saz nich najlepší priatelia, pričom si obidvaja zvykli byť s tým druhýmstále. Liv od neho dostala na narodeniny obchod, ktorý sa práve chystá sotvoriť pomocou Harryho priateľa Bena, zatiaľ čo Harry spolu s chalanmimuseli odcestovať kvôli pár akciám, ktorých sa musia zúčastniť pred turné.Harry chalanom povedal o tom, že Liv je jeho spriaznená dušaa o tom, čo preňho znamená a rozhodol sa odísť navštíviť Leylu. 

Sedela som v kancelárii za stolom a prechádzala som si asi milión papierov, ktoré priniesol Ben. Posledný týždeň sme prakticky celý strávili spolu. Vysvetlil mi, že teraz som podnikateľka, na čom som sa dobrú hodinu smiala. Prvých desať minút som si myslela, že ma prerazí, no napokon sa začal smiať tiež. Potom mi vysvetľoval, ako funguje podnikanie v Anglicku a čo všetko potrebujem, čo musím mať, čo je dobré mať, čo musím vedieť, aké zákony by som mala ovládať a po piatich dňoch som z toho mala hlavu na prasknutie.

„Viem, že je toho na teba teraz moc, no ver mi, toto sú len najdôležitejšie veci, ktoré človek potrebuje vedieť, keď začína podnikať. Ty si najprv začala podnikať a teraz sa ich učíš. Ale ide ti to vynikajúco."

„Bola by hanba, keby som sa pri mojom IQ nevedela naučiť niekoľko jednoduchých vecí," zasmiala som sa. „Aj keď priznávam, dalo mi to zabrať."

„Priznávam, nepoznám veľa dievčat, ktoré by to zvládli."

„Lebo povedzme si pravdu, ty a Harry nemáte veľké nároky na dievčatá. Len nech má peknú tváričku, je správne tvarovaná tam, kde je to potrebné a nech je povoľná."

„To nie je pravda," krútil hlavou. „Mne sa páčia vzdelané, sofistikované, inteligentné ženy, z ktorých srší sexepíl, aj keď o tom sami nevedia."

„A vyhýbaš sa im oblúkom lebo..." začala som vetu a počkala som si na odpoveď. Ben mlčal, no ja som čakala, až kým sa nezačal ošívať a neodpovedal.

„Lebo tie menej inteligentné sú, presne ako si povedala, povoľnejšie."

„Ha! Dva nula pre mňa. Dal si mi za pravdu a ešte som ťa aj donútila odpovedať najzákladnejším obchodníckym trikom," smiala som sa potešene.

„Kto mi to tvrdil, že si milé, nevinné dievčatko?" zamyslel sa so smiechom. „Bude z teba skvelý obchodník. Vieš, čo chceš."

„Piaty kompliment v priebehu piatich minút," podotkla som.

„Možno ťa chcem dostať do postele," mykol ramenami.

„Mám sa cítiť poctená?"

„No v podstate áno, väčšinu žien chcem dostať len na stôl, alebo na gauč, občas len na toalety alebo do tmavej chodby."

„Ben, vážim si to, naozaj," povedala som čo najvážnejšie, ako som dokázala, hoci mi kútiky cukali. Ben bol typicky zbohatlícky chlapec, ktorý mal všetko, čo chcel a každú, na ktorú ukázal. A nevedel, čo s peniazmi a v podstate to bol hajzlík, no bol inteligentný, rozhľadený a nejakým zázrakom sme si sadli a ja som ho mala celkom rada, hoci som si prvý deň nevedela predstaviť, ako sa s ním mám rozprávať. No už po pár minútach som pochopila jeho humor a jeho reči a dokonca aj tie narážky, ktoré robil vkuse na všetko, čo sa okolo neho pohlo. A viem, že hoci sa bavil tým, že na mňa skúšal rôzne poznámky, nebola som jeho typ, takže sme sa nimi vlastne bavili obaja, keď som ho ja vždy nejako odpálkovala.