Challenge Accepted (Harry Styles ff)

34. kapitola: Posteľ je to jediné, čo som ochotná zdieľať (Olívia)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry a Liv si pomaly medzi sebou budujú silné priateľstvo, ktoré im obom pomáha v situáciách, ktoré by sami nezvládli. Jeden druhému navzájom veria a napriek počiatočným nezhodám sa naučili s tým druhým vychádzať a jeden pre druhého by urobili čokoľvek. Gemma si po útrapach s Leom našla cestu k Cedricovi, s ktorým sa však chcel Harry spoznať a síce to vyzeralo všelijako, večera dopadla celkom dobre. napokon z nej však odišiel skôr, aby prezrel fotky ku klipu, ktorý idú natáčať a Liv sa vybrala za ním, aby mu pomohla.

"Chceš, aby som ostala?" pozrela som na Harryho, keď sa ma vlastne druhýkrát spýtal, či neprespím v jeho izbe.

"Inak by som sa ťa na to nepýtal."

"Tak fajn," povedala som napokon s úsmevom. Neviem, čím to bolo, ale cítila som sa pri ňom naozaj v bezpečí. "Ehm... len sa skočím prezliecť."

"Dobre," usmial sa a šiel k šatníku. Odbehla som k sebe do izby, hodila som na seba tielko a šortky a šla som späť k nemu. Zvláštne na tom bolo, že mi vôbec nepripadalo čudné, že idem spať k nemu. Pred jeho izbou som zastala, zaklopala a vošla dnu. Harry bol len v pyžamových nohaviciach a práve odkladal albumy.

"Vau," vybehlo zo mňa, keď sa otočil.

"Tá hruď?" spýtal sa s oslnivým úsmevom.

"Tie kerky," rozosmiala som sa.

"A čo hruď?" nadvihol jedno obočie a neušlo mi, ako ma prešiel pohľadom.

"Ujde," mykla som ramenami s úsmevom a šla som k posteli.

"Už ti niekto povedal, že si drzá ako opica?" spýtal sa ma, keď sme si ľahli.

"Nie, myslím, že si prvý. Všetci ma majú za milú úžasnú láskavú dobrú a slušnú," menovala som, pričom som sa pritúlila k nemu a hlavu som si položila na jeho hruď.

"Tak to asi ešte nepoznajú tvoje skutočné ja," objal ma okolo ramien.

"Asi nie," povzdychla som si. "Dobrú noc, Harry."

"Dobrú noc Oliver," pobozkal ma do vlasov.

"Harry?" ozvala som sa po chvíľke.

"Hm?"

"Zhasneš?"

"Myslel som, že sa bojíš tmy," pošepol a pohladil ma po vlasoch.

"S tebou sa nebojím," zamumlala som a pritisla som sa k nemu bližšie. Harry sa na chvíľu natiahol k nočnej lampe, ktorú vypol. Položila som mu dlaň na hruď a tlkot jeho srdca ma po chvíli uspal.

Keď som sa ráno prebudila, ležala som na boku, čelom k Harrymu, ktorý ešte spal. Chvíľu som ho s úsmevom pozorovala. Vlasy mu jemne padali do očí, tak som k nemu vystrela ruku a prešla som mu po nich. Po chvíli sa pomrvil a otvoril oči.

"Dobré ráno," usmiala som.

"Aj tebe dobré ráno," povedal s úsmevom. "Už musím vstať, však?"

"No neviem ako ty, ale ja vstávam určite," zasmiala som sa.

"Ešte nie," namietol, pričom ma chytil za ruku, ktorú som mala položenú na vankúši. "Koľko je hodín."

"Pol deviatej."

"To je ešte hlboká noc," sťažoval sa.

"Keď sme o pol tretej mali ešte deň, nemôžeme sa sťažovať," zasmiala som sa, no zívla som, lebo aj mne sa chcelo spať.